Založiť webovú stránku alebo eShop
aktualizované: 08.12.2014 15:48:41 

Škrečulo

..

 

Škrečuľo s "priateľmi" tancuje kankán

Don't send a lame eCard. Try JibJab Sendables!

 

 

 

Pri príležitosti Škrečuľových 1. narodenín prebehla súťaž:

Príbeh - Môj škrečok.

Škrečuľo (3.6.2007) oslavoval rok, čo u nás býva. Pri tej príležitosti som sa rozhodla vyhlásiť pre vás súťaž.

 Tentokrát som chcela, aby ste napísali príbeh na tému: "Môj škrečok."

 

.................................................................................................................................................

Vyhlásenie výsledkov:

Prvé miesto

Cassandra
(Napísala: Karlie)


Jedného krásneho dňa som si kúpila džungarskú škrečulku, ktorú sme nazvali Guľuočka, no hovoríme jej Milášek. Ale toto je celkom iný príbeh, dovoľte aby som Vám ho rozpovedala.


„ Dnes príde Lenka domov “ , povedala mi mama len čo som vošla do obývačky. Celá natešená som sa nevedela dočkať, kedy jej ukážem moju roztomilú Guľuočku, prírodne sfarbenú samičku škrečka džungarského, ktorú mi mama kúpila zopár týždňov dozadu. Nakoniec som sa dočkala, zahrkotali kľúče, cvakol zámok a vo dverách sa zjavila moja najstaršia sestra Lenka s obrovským batohom na pleciach. Najprv, ako vždy zložila batoh, privítala sa s našim nebohým psíkom Daxom a nakoniec pozdravila aj nás. Po dlhom rozprávaní noviniek a po tom, ako som jej ukázala Guľuočku sa pobrala do našej izby a začala vybaľovať... otvorila batoh, vybrala pár drobností a nakoniec ku mne podišla s krabičkou od masla. Na vrchnáku boli dierky, takže mi rýchlo došlo, že pod ním sa v krabičke ukrýva nejaké zvieratko. Zrazu nadvihla vrchnák a na mňa sa dívali tri páry čiernych očiek. Nemala som slov, no mama hneď vyjadrila svoj názor : „ Ježiš Maria, toľko škrečkov budeš chovať?! Kam tú háveď dáme?“ . Vtedy samozrejme nevedela, že sa pustím do chovateľstva a ona si tých škrečuliatok ešte užije. Škrečky dostali mená Bello, Bella a Cassandra. Teraz je však reč len o jednom škrečuľkovi. O Cassandre, majiteľke jedného páru tých žiarivých očiek, ktoré si ma hneď získali. Jej život nebol dlhý, ale bol celkom pekný, takmer celý život prežila so svojim druhom Bellom s ktorým žila v neskutočnej harmónii. Ona bola hlavou ich rodiny a on bol poslušným manželom. Nikdy ju nerušil pri výchove mláďat, vždy postavil hniezdo a občas zahrieval mladé, keď sa ona šla najesť. Cassandra ho mala omotaného okolo prsta, párili sa len keď ona chcela a pri krmive bola vždy prvá. Bola to biela guľka so sivým pásikom a hlavičkou na ktorej mala krásnu, bielu hviezdičku. Moja princezná... ešte pred koncom svojho života prestala byť plodná, ako každá stará škreččia pani a aj napriek malému úrazu si nažívala stále so svojím snehovo bielym Bellom. Vždy som si želala jedno...vedela som,že raz bude musieť umrieť... teda ak umrie, tak nech vypustí dušu v kľude a spoločne s Bellom. Z časti sa mi toto želanie splnilo...raz, ako obvykle som šla pozrieť moje milované hrdličky, no hneď som videla, že niečo nie je v poriadku. V podstielke pred domčekom ležala nehybne Cassandra...v mysli sa mi už rúcal svet... preboha čo je s Bellom?! Chytila ma panika, vytiahla som akvárium, zložila som pletivo, no v tom padol môj pohľad na nehybné Cassandrine telo. Zamyslená som zabudla na čas a uvedomovala si, čo všetko ma môže čakať pod vrchnákom z domčeka, vedela som, že určite na mňa nepozrú tie čierne oči, ktoré som videla pri nadvihnutí vrchnáku vtedy dávno, keď som so škrečkami len začínala. Toto bolo iné. Zavrela som oči a jemne sa dotkla domčeka, opäť sa ma zmocnil strach... nadvihla som strechu a po otvorení očí som uvidela niečo hrôzostrašné. Roztrhané Bellove telo... kosti, chumáče srsti, vnútornosti a zase kosti... Beznádej, smútok a zhrozenie, ktoré v tej chvíli naplnilo celú miestnosť ma úplne ovládlo,no snažila som sa ho zaprieť. S kamennou tvárou som vložila Cassandru a Bella do krabičky. Už nikdy neuvidím tie čierne oči, Cassandra o ne obrala Bella a svoje naveky zavrela.


Po chvíli ma premohli slzy, zdalo sa, že som vyplakala celé more...Je smrť súčasťou života, alebo život súčasťou smrti?


.................................................................................................................................................

  Druhé miesto

Kde je Bamboocha?
(Napísala: Klárča)

"Klári prosim tě, podívej se na Bamboochu. Já ji dneska celý den neviděla" poprosila mě mamka. Přistoupila jsem k akvárku a začala na tu černou campbellskou potvůrku volat a vábit na oblíbené ovoce. Žádné vystrčení jejího žravého čumáčku se ale nekonalo, takže jsem drcla do akvárka se slovy "Bambino ale už vylez!" . Najednou jsem dostala strach, odklopila domeček a vidím ! .... Vidím nahňahňané ubrousky a ta černoška nikde. Vyhlásila jsem celobytní pátrání. Papání a voda bylo rozmístněno strategicky v každém rohu našeho malého bytečku. Zbývalo už jenom plazit se po kolenou, namáhat oči a čekat až uslyším šramocení, či neobjevím vyjezené stanoviště.... Najednou na mě přišla chvíle zoufalství a bezmoci. Bamboocha byla totiž u nás na prázdninách. Patřila sestře a nevím jestli pro mě byla děsivější představa, že budu muset ségře oznámit útěk jejího miláčka a že tu malou kousavou obludku možná už nikdy neuvidí nebo že už nikdy neuvidím Bamboochino velice oblíbené panáčkování, které předvádění kdykoliv když to bylo možné. Po fázi bezmoci, přišla část brečící.... Měla jsem výčitky svědomí a v tu chvíli jsem neměla sílu na nic víc než si poplakat. Naštěstí se nedostavilo zatmění mozku, takže jsem se po chvíli nadopovala čokoládou a pozvbuzena zvýšeným obsahem cukru v krvi jsem přemýšlela co budu dělat dál. Mozek hlásil potřebu podívat se ještě jednou do všech koutů a zákoutí kde by se mohla skrývat. Bohužel oko nemělo žádný důvod aby vyslalo k mozku informace o happyendu. Tak jsem se dlouho přemlouvala k optimismu, usadila jsem se na gauči a pozorovala spokojeně televizi. V tu chvíli mě z poklidného rozpoložení vytrhla věta "Klári, tata slyšél jakési škrábání pod kuchyňskou linkou. Třeba tam je ona!" Vyskočila jsem, ale nijak jsem nedoufala ve šťastný konec (hold jsem pesmimista). Taky taťka slyší věcí.... Ovšem neměla jsem důvod nevěřit, takže jsem lehla na zem a snažila se ve tmě vidět černého křečka... Ovšem můj zrak by mi mohla závidět i kdejká kočka. Uviděla jsem totiž Bamboochu a ruka šmátralka ji neomylně vyzvedla na světlo světa. Mamka to šťastně komentovala a já jsem si konečně oddychla.

..............................................................................................................................

  Tretie miesto

Robienko
(Napísala: Daisy)

Veľmi som sa tešila že mi mama dovolila babenko po zosnulej Tracy ktorá zomrela pretože viacej je predkov vzniklo príbuzenským krížením. Ma krásnu jemnú srsť a ešte k tomu aj dlhú, úplne ako jeho ocko. Od narodenia je prítulný a pri česaný leží na mieste aj 15 minút. Aj keď ma už dva mesiace nerastie ale je milučký, maznavučky a jeho očká sú to najkrajšie čo ráno vídavam. No vtedy ráno ich mal zalepené, musela som mu ich vyčistiť a nestihla som bus čo mi vôbec nevadí, je to môj poklad a spravila by som preň všetko. :smt100 Ale o očko mal zalepené znovu a znovu a to už tretí deň:-(

K tomu sa pripojilo aj kýchanie. Príznaky sedia na alergiu ale ani po premiestnený do akvaria, výmene pilín za servítky a odstránený všetkých plastových veci stále kýcha. Dostal tvrdý chlieb namočený v čaji, no nepomáha, rozhodla som sa teda ísť na ďalší deň kúpiť detský šumivý celaskom a dať mu ho. No ráno bolo neskoro, už bol za dúhovým mostom aj keď ho už nič nebolí mňa bolí srdce. Klakla som si vedľa jeho klietky a myslela na to ako mi prvy raz vyšiel na ruku ako ma oblizoval či ako ležal keď som ho česala ale aj tak som slzy neudržala. pochovala som ho na záhradke a dodnes tam chodím dávať ,u na hrob kvetinky.

*
 ~  (

..............................................................................................................................

 Nesúťažný príspevok:

 

 Škrečuľov prvoaprílový žart
(Napísala: Eva B)

 Medzi Škrečuľove najobľúbenejšie činnosti patrí hra na schovávačku. Vždy keď sa blížim, niekam sa ukryje, a "tvári sa, že tu nie je". Niektoré jeho obľúbené skrýše už poznám, a tak ho často nájdem, hlavne v klietke, kde, priznajme si, tých možností na schovávanie nie je veľa. No vo výbehu sa správa rovnako:

Rýchlo, no opatrne preskúmava okolie, pričom sa vždy snaží kryť za (alebo pod) rôzne veci, ktoré mu tam nechám na skúmanie. Vlezie si do škatule, do úkrytu, ktorý som mu pripravila, do rúrky z papiera, alebo sa pokúsi zahrabať povedzme pod uterák. Má rád, keď mu nachystám úkryt, o ktorom je presvedčený, že sa doň nedostanem. Aké je však jeho sklamanie, ak ho predsa len otvorím, a Škrečuľa "nájdem".

No jedného dňa, bolo to v posledný marcový deň, Škrečuľo objavil úkryt, do ktorého sa veru tak ľahko nedostanem, za našou novou skriňou. Odvtedy sa hráme hru "kto z koho" – ja sa pokúšam vyrobiť zábranu, ktorú neprekoná, a Škrečuľo sa napriek tomu pokúša dostať do svojej obľúbenej skrýše. Musím priznať, že často úspešne. Má na to taký fígeľ – celý večer predstiera, že sa za skriňu dobýja márne, že moje zábrany sú dokonalé a neprekonateľné. No vo chvíli, keď sa rozhodnem ukončiť čas výbehu a doprajem si malú chvíľku nepozornosti, "Šup!" jedným jednoduchým pohybom prekoná prekážku a už je tam.

Tak sa stalo aj v posledný marcový večer. Škrečuľo vbehol za skriňu a ja som sa ho pokúšala vylákať na oriešok. Podarilo sa. Hneď ako zavoňal dobrotu, vystrčil svoju chlpatú hlávku a ja som ho mohla chytiť a vrátiť do klietky. Ešte som sa mu chvíľu venovala, ponúkla nejaké dobroty, ale nakoniec som sa musela so Škrečuľkom rozlúčiť a šla som spať.

Asi po dvoch hodinách prevaľovania som si s hrôzou uvedomila, že som asi zabudla zaistiť dvierka na klietke, nechala som ich len privreté! Okamžite som trielila zistiť, ako sa veci majú... Aké bolo moje zdesenie, keď som našla dvierka dokorán! Škrečuľo ušiel! Prechádza sa niekde po byte, určite sa ukryl, kde ho teraz budem hľadať? Hoci bolo už veľmi neskoro, nemala som ani najmenšiu chuť, nechať to na druhý deň, ale Škrečuľa nikde nebolo - ani v jeho obľúbenej škatuli, dokonca nevyliezol ani za orieškami spoza skrine - reku - asi nechce urobiť tú istú chybu dvakrát za večer (už som ho raz na oriešok chytila).

V zúfalstve som ešte raz poriadne skontrolovala klietku. Nadvihla domček na hranie - nebol tam... ale ako začul, že sa v klietke niečo deje, vystrčil ňufáčik z druhého domčeka - v ktorom spáva. Takže on si len otvoril dvierka, ale vrátil sa naspäť do domčeka - predsa tam je doma, tam sa cíti najistejšie.

Alebo - to už bolo po polnoci, takže v kalendári bol dátum 1.apríl! Žeby si bol zo mňa Škrečuľo vystrelil?

 

..............................................................................................................................

A tu máte stále možnosť vyjadriť sa:

                

 

 

 

TOPlist