Založiť webovú stránku alebo eShop
aktualizované: 08.12.2014 15:48:41 

Škrečulo

  


Takto dlho je už Škrečuľo u nás

.  

Škrečuľov denníček

Piatok 2. 6. 2006 - Úvod
Boli sme s Ondrejkom v knižnici. Už nejaký čas uvažujeme o novom domácom zvieratku a tak sme si požičali knihu Býva s nami - Škrečok. Keď sme si ju potom doma s Ondrejkom čítali, veľmi rýchlo padlo rozhodnutie. Chceme škrečka - zlatého.

Sobota 3. 6. 2006 - Kúpa
Podvečer sme nasadli do auta a ocko nás zaviezol do Hornbachu (tam sa nám zdalo, že žijú škrečkovia v dobrých podmienkach a majú slušný výber zariadenia) a začali sme nakupovať.
Klietka, podstieľka, seno... všetko čo písali v knižke.  A nakoniec... krásneho zlatého škrečkuľka.

V obchode mu Ondrík vybral meno Zúbok. Ale pokým sme ho ubytovali, jeho meno sa zmenilo na Škrečuľo. Po niekoľkých dňoch mu Ondrík meno doplnil na Škrečuľo Zúbok, takže má aj meno, aj priezvisko ; )

Nedeľa 4.6. 2006 - Škrečuľo v Suchej
Náš nový príastok do rodiny sme hneď aj zobrali ukázať babičke, dedkovi a krstnej mame do Suchej. Celý čas spal, až asi hodinu pred odchodom sa na chvíľku ukázal. Spapal ponúkaný kvet ďatelinky a odhryzol si z lístka púpavy... urobil si rannú hygienu, napil sa a zase sa schoval do domčeka.

Prvý týždeň
Škrečuľo si pomaly zvyká na ruky. Podíde k mriežke, zoberie si z ruky ponúkanú maškrtu - najprv cez mriežku, potom aj  keď som dala ruky priamo do klietky. Ale len ak som zobrala zrnko do dvoch prstov, na otvorenú dlaň nestúpil. Prichádza k prednej mriežke a trocha komunikuje.

Štvrtok 8.6.2006 - Niečo sa stalo
Čistila som Škrečuľovi klietku a zatiaľ som ho aj s domčekom preložila do nádoby. Ešte ju nepoznal, takže bol dosť vyplašený v cudzom prostredí bez jeho pachových značiek.
Navyše sa nanešťastie nevyhol Odnrejkovmu záujmu. Ondrík mu totiž chcel silou mocou ponúknuť dobrotu a nepočkal, kým škrečok podíde k nemu, ale on išiel rukou za ním. (Div, že mu  to zrniečko nenapchal do ňufáka).
Pri upratovaní som zistila, že má domček plný exkrementov a zápachu, tak som mu ich vysypala. Zásoby potravy som v ňom nenašla a periny som mu nechala, ale zdá sa mi, že som ho aj tak " urazila" . Skrátka po tomto čistení sa jeho správanie zmenilo. Už nám nedôveruje, skôr sa ruky bojí. Keď vojdem do kuchyne, kde býva, nepribehne sa zvedavo pozrieť, ale prestane sa hýbať a " robí sa, že tu ani nie je" , prikrčí sa  a pozerá sa  na mňa.

Štvrtok 8.6.2006 - Sťahovanie
Škrečuľo býva v domčeku z umelej hmoty. Po spomínanom čistení som mu nezacvakla poriadne strechu k domčeku, takže mu cez noc padla. Ráno som ho našla spať nie v domčeku, ale schúleného za ním.
Strechu som mu opravila, ale aj ďalšiu noc spal v kútiku za domčekom. Po čase som mu domček otočila " dverami" do kútika. Zdá sa, že sa znova doň nasťahoval (vždy si poriadne zabarikáduje vchod pilinami, takže z neho nevidno ani chlp :) )
Zdá sa, že špajzku má pod domčekom. Aspoň niekde v tých miestach sa ozýva šramot, keď si upratuje zásoby. Zatiaľ som ju neobjavila a domček mal čistý a prázdny (boli v ňom len " periny" ). V literatúre som sa dozvedela, že škrečok si zásoby tiredi a úhľadne ukladá, tak mu nechcem narušiť jeho poriadok.

 Streda 14.6.2006 - Prvé pokroky v zbližovaní
Ako som písala vyššie, Škrečuľo sa akosi vyľakal, a proces zbližovania a krotenia sa zvrátil. Bolo mi smutno, lebo som nevedela, či sa vôbec niekedy budeme môcť spolu hrať, a či mi bude chcieť loziť po rukách... Navyše som strašne " žiarlila" na koliesko, v ktorom celé noci behal, akoby si myslel, že mi tadiaľ utečie. Ale tento deň ma Škrečuľo potešil:
Bola som ho v nočných hodinách pozrieť. Zďaleka som sa mu tíško prihovorila a keď som sa priblížila ku klietke, podišiel ku mne. Ponúkla som mu hrachový lístok. Škrečuľo si ho s chuťou obhrýzal tesne vedľa mojich prstov (cez mrežu), dokonca sa labkami opieral o môj prst - asi nevedomky.

 Štvrtok 15.6.2006 - Zase pri starom
Dnes už zase nebolo po včreajšom zblížení ani stopy. Kedykoľvek som sa priblížila ku klietke, Škrečuľo znehybnel a tváril sa nenápadne. Neprišiel si po hrášok (možno nemal chuť) a takmer celý večer behal v kolese.
Len v jednej chvíli som ho našla kŕmiť sa a podarilo sa mi nalákať ho na " červené kvetinky" zo zmesi, ktoré mu najviac chutia. Zobral si z prstov. Ale keď som chcela vziať zo sáčka ďalšiu, sáčok mi zašuchotal a Škrečuľo sa zase nejako poľakal.

 Piatok 16.6.2006 - Papáme hrášky
Chodievam za ním len na kratučké návštevy, aby som sa mu nenatláčala nasilu. Keď behá v kolese, alebo po mojom príchode znehybnie a vidím, že o kontakt nemá záujem, hneď zase odídem, aby nemal pocit ohrozenia.  Keď naopak prejaví záujem, ponúknem mu niečo dobré.  Dnes som mu ponúkla mladý hrášok. Papal ho s veľkou chuťou a s radosťou si bral stále nové a nové hrášky. Myslím, že mi za ne bol vďačný :)

 Sobota 17. 6.2006
Zo suchej sme mu priniesli veľa dobručkých zeliniek zo záhrady. Mrkvovú a petržlenovú vňať, ďatelinu, mladučkú pšenicu i lístok myšieho chvostíka... s radosťou si z ponúkaných zeliniek vyberal, na čo má práve chuť. V noci som mu ešte ponúkala " červené kvetinky" z ruky. Vždy si ju chcel čo najrýchlejšie uchmatnúť a potom ju hneď schrúmal.

 Nedeľa 18.6.2006 - Škrečuľo ľúbi ryžu
Varila som k obedu ryžu. Niekoľko zrniečok suchej neuvarenej ryže som dala aj Škrečuľovi do misky. Keď som ho neskoro večer bola skontrolovať, miska bola prázdna, neostalo v nej ani jedno zrniečko ryže. Zato v druhej miske sa ešte stále povaľovali slnečnicové semiačka.

Pondelok 19.6.2006 - Druhá reorganizácia klietky
Dnes sme Škrečuľovi upratovali klietku. Vymenili sme mu špinavé piliny, umyli poschodie a koliesko na behanie, WC-kútik... a popri tom sme mu trošku pomenili usporiadanie " nábytku" . Koliesko sa presťahovalo na poschodie, vedľa dostal novú prevažovaciu kolísku. Preto sme museli troška posunúť visutý mostík, ktorý mu Ondrejko postavil szo svojej stavebnicovej dráhy. Na dolné poschodie dostal nové vyrobené hračky: minibludisko z papierových roliek a zavesenú preliezku-hojdačku zo stočeného vrbového prútika. Nechali sme mu ešte prútik na preliezanie a starú Ondejkovu drevenú hračku s dierkami na lozenie.

Utorok 20.6.2006 - " Uvoľnenie vzťahov"
Dnes večer (vlastne už včera, možno trocha aj predvčerom..) sme so Škrečuľom pekne komunikovali. Bral si z ruky všelijaké dobroty a vyslovene si " niečo pýtal" .  Zdá sa mi trocha ne(s)pokojný - možno mu je horúco (je naozaj príšerne teplo), alebo nám dorástol do dospelosti a túži po partnerke... - ale pozitívne je, že si pomoc pýta od nás. Zdá sa, že nám konečne začína dôverovať :)
Pri tej príležitosti sme mu ponúkali rôzne dobroty. Papal trošku marhule, kúsok sušeného hrozienka, s nadšením sa pustil do lieskového orieška, jedol obilnú vňať a ďatelinu z kvetináča... Pastierska kapsička, ktorú mu Ondrejko vonku odtrhol, mu v tej horúčave zvädla a oschla skôr ako vstal, ale aj tak si z neh podchvíľou okusoval.

Pondelok 21.6.2006 - Spoločné ráno s Ondrejkom
Dnes bol výnimočný deň. Škrečuľo sa nám ukázal ráno, ešte pred odchodom do škôlky. Komunikoval s Ondrejkom a bral si od neho papieriky z kuchynskej utierky, ktoré mu Ondrejko ponúkal na periny. Všetky si nosil do hniezda, najprv po jednom, potom si ich začal pchať do lícneho vaku. Spoločné radostné ráno pokračovalo ponúkaním dobrôt ako sú obilné a slnečnicové zrnká, mladé obilíčko, " červené kvetinky" ... ktoré si Škrečuľo usilovne pchal do vaku a potom si ich spokojne odniesol do hniezda. Ale potom sme sa už museli rozlúčiť. Škrečok šiel pokračovať v spánku a Ondrík musel ísť do škôlky.

Štvrtok 22.6.2006 - Škrečuľo spí na WC
Na desiatu sme jedli jablko. Niekoľko šupiek a jablkových jadierok sme hneď položili Škrečuľovi do klietky. Ako mu ich tam dávam, pozerám, že sa v záchodovom poháriku niečo pohlo. Škrečulo spal tam. Musíme ešte vyskúmať, prečo sa presťahoval.
Asi začul že sa niečo deje (otváranie klietky, naše hlasy) a zacítil vôňu jabĺčka. Hneď sa začal zo spánku mrviť, otočil sa, vyliezol von (vyzeral doslova, akoby ho vytiahol jeho ňufáčik neodolateľne lákaný vôňou jabĺčka) a ešte s privretými očami sa zmocnil jablkovej šupky. Hneď sa do nej s pôžitkom pustil, ale o chvíľu si uvedomil, že pohodlnejšie mu bude v posteli a aj s úlovkom sa odobral späť do pohára. Tam si v polospánku ďalej pochutnával na jabĺčku.

Štvrtok 22.6.2006 - Škrečuľova veľká túžba
Škrečuľo po niečom túži. Často si pýta dobrotu a keď mu ponúkneme čokoľvek, s nadšením ochutná a potom nechá tak a pýta niečo iné.
Dnes som ho našla, ako sa snažil prehrýzť z klietky a jeho ňufáčik ho neodolateľne žahal za istou vôňou. Žiaľ sa mi zatiaľ nepodarilo zistiť, čomu tá vôňa patrí. (Rajčina, ani tvaroh to nie je. Možno jablková šťava, alebo chlieb. Ani jedno som mu zatiaľ neponúkla. Šťavu neviem ako by som mu dala a chlieb máme iba čerstvý a to škrečkovia nemôžu. Ale hneď sme mu kúsok chlebíka dali usušiť a zajtra mu ho ponúknem.

Piatok 23.6.2006 - Škrečuľo papá z dlane
Priniesli sme zo záhrady starých rodičov vňať petržlenu, mrkvy, zeleru a hrášok (samozrejme okrem hráškových strukov som priniesla Škrečuľovi aj kúsok hráškovej vňate). Hneď po príchode (Škrečuľo už bol hore) sme mu všetky zelinky ponúkli. Hneď sa na ne vrhol a s nadšením sa pustil obhrýzať hráškové lístky zavesené v klietke za úponky. Keď som mu potom ponúkla zrnká (zmes) z dlane, ani si neuvedomil, že by sa mal ruky báť, oprel sa labkami o moje prsty a so záujmom si vyberal, na čo by asi tak mal chuť. Potom začal zvedavo obhrýzať kožku, čo som mala na ruke ako náramok.
Veľmi ma tým potešil. To bolo po prvýkrát, čo sa odvážil vziat si dobrotu z dlane.

Sobota 24.6.2006 - Škrečuľovi je horúco
Ráno sme našli Škrečuľa spať zase v domčeku. (Predtým som mu odkryla strechu a upravila trošku vzdušnejšie) Ale cez deň sa znova presťahoval do pohára.

Aj v ďalších dňoch poväčšine spáva v poháriku. Zdá sa nám, že sa chce trocha ochladiť o sklo (umelohmotný domček mu zrejme v tých horúčavách nevyhovuje). Ak je v noci chladnejšie, niekedy sa ráno uloží do domčeka, ale v priebehu dňa sa presťahuje. V najhorúcejších dňoch dokonca ani nevliezol do pohárika, ale sa rozložil na strechu domčeka. Až neskôr si vliezol zase do pohárika, keď som mu vložila do klietky studený pohár s ľadom z chladničky (škrečkovská obdoba klimatizácie ; ) ).
Tiež počas nocí je menej aktívny. Necvičí toľko ako v chladnejších dňoch, len sa potuluje po klietke a keď sa priblížime, s nádejou očakáva, čo dostane. Ale s ničím nie je dlhšie spokojný.

Piatok 30.6.2006 - Škrečuľo ostáva sám doma s babičkou
Zajtra cestujeme na dovolenku. Je to po prvý raz, odkedy ho máme, čo sa oňho bude starať niekto iný. Našťastie babička ostane doma, takže veríme, že sa o Škrečuľa dobre postará. Ďalší záznam do denníčka pribudne až po 14.6., kedy sa vrátime. Uvidíme, ako sa spolu budú mať. :)

Piatok 30.6.2006 - Škrečuľo sa nosí na rukách
V noci pred odchodom som ešte Škrečuľovi upratovala klietku. Keďže už bol celkom zobudený, usilovne sa snažil z nádoby dostať von. Najskôr som mu ju prykryla sieťkou. Keď som ale videla, že sa snaží naozaj celou bytosťou, bála som sa, že sa predsalen prehryzie von. V tú noc som už naozaj nemala čas naháňať po byte neskroteného škrečka. A tak som nádobu preložila aj so Škrečuľom do vane. Ak sa aj dostane von, z vane neujde. Dokonca som mu odkryla sieťku.
A naozaj. Škrečuľo sa veľmi rýchlo vyškriabal na okraj nádoby a nevedel kam ďalej. Podložila som mu ruku. Najskôr sa hneď vrátil späť do nádoby. Potom sa oprel o ruku váhavo, najprv len prednými labkami. nakoniec preliezol na ruky celý a prechádzal z jednej ruky na druhú. Ale stále sa tváril opatrne, až vyplašene. Nakoniec som ho takto - na rukách preniesla do jeho vyčisteného domova - do klietky.
Som šťastná, pretože je to po prvýkrát, čo sa Škrečuľo odvážil vstúpiť na ľudskú ruku. A veľmi sa teším, že mi tak dôveruje.

Dva týždne s babičkou - No coment ; )

.

Nedeľa 16.7.2006 - Škrečuľo ľúbi ovos
Cestou z dovolenky sme míňali jedno obilné pole za druhým a j asom sa stále viac nevedela dočkať, kedy škrečkovi ponúknem obolné klásky čerstvo odtrhnuté. Niektoré polia už boli dokonca pokosené, tak som sa aj bála, či to stihnem. Rozhodla som sa za kláskami vyraziť hneď na druhý deň. Priniesla som mu jačmeň a ovos Prvý som mu ponúkla ovos. Ovsené vločky má Škrečuľo veľmi rád, ale klások prinesený priamo z poľa je niečo extra. Objedal ho s maximálnou chuťou. Keď som mu potom ponúkla jačmeň, nijako ho nazaujal. M ožno neskôr.
(cca o 20 minút ho objavil a dal sa ho s vervou obhrýzať. Čerstvé klásky sú mňam, ľubovoľný druh :-p ... len keby tie ostiny nemali)

Pondelok  24.7.2006 - Škrečuľo chodí na ruky
Po tom, ako som ho po prvýraz vzala na ruky už to išlo rýchlo. Po návrate z dovolenky som ho ešte pri prvom čistení preniesla do náhradnej nádoby v škatuľke (do nej vždy zvedavo vlezie, keď mu ju dám do klietky). Ale potom som ho brala na ruky, hladkala a naspäť do klietky sa vrátil už na mojich rukách.
Odvtedy ho každý deň brávam na chvílku von z klietky. Hladkám ho, a nechám ho skúmať moje ruky, tričko a nohavice. Ponúknem dobrotu - niekedy si vezme a rýchlo šupne do vaku, niekedy nie. Ale po chvíľke už ostane nervozny a cítim, že by chcel ísť domov. Tak ho hned vložím do klietky, kde pokojne zoskočí z mojich rúk a ponáhľa sa znova označkovať svoje teritorium i seba.  (To aby sa nepoplašil a získal dôveru a istotu, že mu u mňa nič nehrozí.)
Ale všimla som si, že odkedy ho brávam na ruky, už zase nechce prijímať potravu z ruky, keď ju dám priamo do klietky. Len cez mriežku, to pribehne ochotne a rád. A zvedavo, samozrejme. Ak dám ruku do klietky, snaží sa uniknúť. Už nie tak vystrašene, ako spočiatku. Nechce ísť von, ale nie je to už strach o život. Ak predtým prchal ako len vedel, keď som sa priblížila ku klietke, prikrčil sa k zemi a tváril sa, že tu vôbec nie je, vystrašene sa plazil s vystrčeným chvostíkom a ak som sa k nemu priblížila rukou vystrčil drápky aj zuby... (nikdy ma nepohrýzol, tak blízko som k nemu nešla, aby sa nepoplašil ešte viac) -  tak teraz sa rozbehne od ruky, ale len tak ležérne, akurát tak aby som ho nechytila - alebo presnejšie, aby mi to dalo nejakú námahu, dohoniť ho ; ) Skrátka nechce sa mu von, ale už sa nebojí. :)

Piatok 28.7.2006 - Tuším sa na prechádzky mimo klietky začína tešiť :)
Aj dnes som otvorila klietku s úmyslom, na chvíľku si Škrečuľa popestovať. Vložila som ruku do klietky a očakávala menšiu naháňačku. Ale Škrečuľo nič, len stál a čakal. Tak som ho vzala. Bolo mi to trocha nešikovné vybrať ho z klietky, ta tak som ho uchopila za bruško (nie popod nohy), takže mu to asi bolo nepríjemné. Len vtedy sa chvlílku pokúšľal uniknúť. Ale potom už sa zase veselo prechádzal po mojich rukách a nohách. Dokonca dnes konečne prechádzal z jednej ruky na druhú - tak ako je to pre škrečkov typické. Mala som pre neho v škatuli nové krmivo a chcela som mu ho ponúknuť, ale dopadlo to tak, že si Škrečuľo vliezol do škatule a vyhrabával si tie najvoňavejšie kúsky ; -p
Skrátka, dnešná prechádzka bola radostná pre obe strany. To ma teší :)

Štvrtok 3.8.2006 - Bludisko
Škrečuľo už chodieva na prechádzky a na ruky úplne v pohode. Nechá sa pohladkať a popestovať aj Ondríkovi, aj keď len pod dozorom, predsalen, jeho detské rúčky sú ešte trocha neskúsené.
Dnes poobede sme s Ondrejkom  vyrobili pre Škrečuľa bludisko zo škatúľ v ktorých býva uložené krabicové mlieko a ruličiek z toaletného papiera. Myslím, že sa nám vydarilo. (Môžete  si ho pozrieť  na podstránke " hračky" .) Keď sa večer Škrečulo zobudil - ešte skôr, ako Ondrík musel ísť do postieľky - sme doň Škrečuľa pustili. Najskôr ho preskúmaval len pomaličky a opatrne, občas sa vybral preliezť von ponad stenu škalule, ale potom už prebehoval cez rúrky tak šikovne, akoby to bola jeho vlastná nora. Do každej komôrky sme mu samozrejme nachystali nejakú dobrotu. Keď mal už plné lícne vaky, začal byť nervózny, asi si chcel úlovok čím skôr zaniesť domov ; ).

Piatok 4.8.2006 - Melón
Na olovrant sme mali červený vodový melón. Samozrejme sme mysleli aj na nášho najmenšieho člena rodiny a odkladali sme mu zrniečka. Keď sa večer zobudil, ponúkla som mu najprv dužinu (nezjedli sme celý melón naraz), potom keď mal dosť, tak aj zrniečka. Veľmi mu chutilo :)

Nedeľa 6.8.2006 -  Najlepší je koberec
Škrečuľo už veselo chodieva na prechádzky mimo klietky. Či už na rukách, v pripravenom bludisku, preskúmať kuchynský stôl, alebo dokonca podlahu... ale dnes zistil, že najpríjemnejší je tmavonedý koberec, ktorý máme v predizbe. Vypustila som ho tam po prvýkrát. A ak na stole, alebo inde, kde som ho doteraz vypustila po prvýkrát mal sklopené uši, telo pritisnuté k podložke a napredoval len opatrne, tak teraz sa hneď veselo pustil do skúmania: uši  vystreté hore, aby mu neunikla ani jedna drobnosť, ňufáčik vetril všetky zaujímavé vône (najdlhšie sa zaoberal Ondrejkovou sandálkou ; ) ), a labky sa mäkko zabárali do koberca. Veselo pobehoval od jednej " atrakcie" k druhej a všetko usilovne skúmal. Ondrejkove auto, šnúru z predlžovačky (rýchlo som ju odpojila z elektriky - pre istotu), Ondrejkove sandálky, obraz dočasne opretý o stenu (za ním si vytvoril útočisko, kde sa cítil bezpečne a tam sa mi ukrýval, keď ešte nechcel ísť na ruky). Dokonca sa tam pokúsil hrabať a hrýzť koberec - teraz neviem, či mal v úmysle sa niekam prehrabať, alebo si z toho príjemného materiálu vziať trocha do hniezda ; )
Ale literatúra píše " hrajte sa s ním často, ale krátko" . Navyše som už chcela ísť spať, tak sme si museli povedať " pokračovanie zajtra" a vrátiť sa do klietky. Dobrú noc, Škrečuľo, dúfam, že zajtra budeš pokračovať v objavovaní s rovnakou radosťou.
(Na podstránke Škrečuľove hračkky sú už nejaké obrázky zo Škrečuľovho výletu po byte.)

Štvrtok 9.11.2006 - Váženie
Škrečuľo váži celých 127g.

 

... ... ...

... ... ...

 

Pondelok 26. 3. 2007 - Po dlhej pauze
Dlho som sa odmlčala. Nebudem vám vysvetľovať prečo, radšej sa pokúsim krátko zhrnúť, čo sa odvtedy u nás zmenilo.
Nuž, asi najviac nás, teda hlavne Škrečuľa a jeho vzťah k nám asi ovplyvnila prestavba bytu. Bolo tu naozaj veľa hluku, prachu a stresu. Škrečuľa sme sa pred nepríjemnosťami snažili čo najviac uchrániť, ale pred hlukom nebolo kam utiecť. A  ten stres mal na neho vplyv. Škrečuľo sa znova vyľakal. Začal sa nás  zase strániť, schovávať sa vo svojom domčeku a  z ruky si vzal aj jedlo len s najväčšou opatrnosťou. Dodnes sa schováva v niektorom zo svojich úkrytov pokým je v byte zažaté svetlo. Až keď je presvedčený, že sme všetci bezpečne uložení v posteliach vyjde von a začne so svojimi aktivitami. Jediné, na čo ho nalákame je ponúkané jedlo. Vtedy opatrne vystrčí ňufáčik, a uchmatne si dobrotu s ktorou sa rýchlo ponáhľa do úkrytu.
Niekedy pochopí, že možno toho bude viac, a príde až k mriežke, na svoje obvyklé miesto a čaká. Najradšej si berie dobroty po jednom cez mriežku. Ak mu ponúknem zrnká v dlani, väčšinou len oňuchá, prípadne si povyberá najatraktívnejšie kúsky a tvári sa, akoby mu moja ruka nevoňala. Potom väčšinou rezignujem a vysypem mu zmes do misky, odkiaľ si ju potme poodnáša.

Nedeľa 25. 3. 2007 - Spločné ráno
Ráno som sa zobudila skôr ako obyčajne (žeby časový posun na letný čas? ; ) ). Prešla som sa do kuchyne, že sa napijem. Od klietky zrazu počujem podivný šramot, podobný, ako keď Škrečuľo behá v kolese. " Škrečuľo je hore," potešila som sa a zašla som sa pozrieť. Z ďaleka som videla, že v kolese nebehá a šramot neprestával. Až po chvíli, keď sme sa vzájomne uvideli prestal, akoby uťal.  Chrbát mal pod  stenou domčeka, zadoček vnútri, predné labky a hlavu vonku. Evidentne bolo jeho cieľom, nahrabať si do domčeka čo najviac pilín, ktoré len dočiahne.
Teraz stál ako socha, uprene ma pozoroval a ani sa nepohol. Na chvíľu som odišla, aby sa uvoľnil. Potom som mu ponúkla zopár zrniečok, a dokonca pár lístkov ďateliny, čo mu pestujeme na balkóne - ládoval ich do vakov ako tú najväčšiu vzácnosť.
Ale hlavne som si povedala: " Žeby mu bolo zima? Zháňa si viac perín do domčeka, keď tak odušu zhrabúval piliny?" Ponúkla som mu teda kúsok kuchynskej utierky. Najprv pásik - ovoňal ho a chvatne odniesol do domčeka, potom celý zbytok utierky - reku, nech sa trocha ponamáha s jej rozhrýzaním na kúsky, aké mu budú vyhovovať.  Ale ten huncút si uchmatol (ak sa to tak dá povedať) celý kus a vliekol a pratal ho do svojho domčeka. Pokiaľ som mohla pozorovať, ešte stále má z neho maxiprikrývku v jednom kuse. Ale je spokojný, do domčeka mu už nikto nemôže vidieť ; )

Pondelok 26. 3. 2007- Dobroty zo Suchej
Priniesli sme Škrečuľovi zo záhrady u starých rodičov veľa dobrôt. najmä jeho obľúbené bylinky - ďatelinu, púpavu, sedmikrásky, pastiersku kapsičku, petržlen... ale obávam sa, že kým sa vyhrabal z brlôžka, bylinky mu zvädli. Nie som si istá, ale zdá sa mi, že z nich vedľa neubudlo.
Priniesli sme aj halúzky rozkvitnutej marhule a vrby - aby mal čo obhrýzať. Skoro som si prsty dokaličila, keď som mu odrezávala kúsok halúzky ; o) ... do vrby sa najprv hneď pustil, no po chviľke sa začal opäť (ako má vo zvyku) opatrne sťahovať. Ponúkla som mu ešte jednotlivý kvet čerešne - jeden si zobral a s chuťou poobhrýzal to sladké, no potom začal moje ruky zase podozrievavo oňuchávať. Tentoraz ho však chápem, mala som ich namastené Indulonou - práca so zemou hrozne vysušuje ; )

Streda 28. 3. 2007 - Ranná pochúťka
Ráno, keď som vstala, vyšla som na balkón. Svietilo slnko a bol nádherný ranný vzduch. Obzerala som si kvety na balkóne a zrak mi padol na Škrečuľov hrantík s ďatelinou. Nuž som mu pár výhonkov odtrhla a zaniesla do klietky. Prekvapilo ma, že už mal ustlané, vchod do domčeka starostlivo zahrnutý hoblinami. Bola som trošku sklamaná, no aj tak som mu ďatelinku dala do škrupinky z kokosového orecha pred domčekom, ktorá mu slúži ako príručná mištička na potravu - ak mu chcem ponúknuť niečo šťavnaté cez deň. Trocha som fúkla, aby sa mu vôňa ďatelinky ľahšie dostala do nošteka... a veru som dlho nemusela čakať. Škrečuľov noštek sa okamžite vytiahol - a za ním celý Škrečulo. Zmocnil sa ďateliny vyslovene škrečkovským spôsobom - akoby si hovoril: " To musím mať!... Rýchlo rýchlo!... Nech mi neujde ani kúštiček!" Hamižne si všetko napratal do vakov, poobzeral sa, či ešte niekde niečo nie je,  a už aj utekal do domčeka korisť schrúmať. Celý čas som sa mu samozrejme prihovárala.
Keď som potom chystala Ondrejkovi raňajky (mal ku chlebíku aj kaleráb), dala som šupky a kúsok kalerábu aj škrečuľovi na kokosovú škrupinku. O chvíľu zase prišiel skontrolovať, čo mu to voní, ale vyzeral, akoby ho bola vyrušila moja prítomnosť (kým som ďalej chystala raňajky) a radšej nechal kaleráb tak a schoval sa do domčeka.
No keď mu babička nechala kúsok jablka, ktoré mala na desiatu. Vytiahol sa okamžite z domčeka, uchmatol jablko a už ho nebolo. Presnejšie, len sa poň načiahol, nechcelo sa mu ani z domčeka vyliezať :)

Streda 28. 3. 2007 - Krabicu mám rád
Kým som Škrečuľovi čistila klietku, nechala som ho preliezť do takej škatule, ktorá sa dá z dvoch strán priklopiť, takže tam vzniknú dva kryté priestory (Foto je na podstránke Škrečulove hračky). Hneď ako som ju uvidela, bolo mi jasné, že toto by mohol byť ten pravý priestor  na hranie pre Škrečuľa - má rád súkromie, a tak iste ocení, že sa môže pred zvedavými zrakmi ukryť. Na dno som mu dala kus jeho obľúbeného hnedého koberca z predizby (viď denníček - 6.8.2007). Je trocha väčší, tak ho má zvlnený čím vytvára krásne prirodzený zvlnený terén. Dovnútra som mu nahádzala všelijaké ruličky, čo mám pre Škrečuľa nazbierané a kartón s otvormi... chcela som mu tam nainštalovať efektné bludisko, ale zdá sa, že náhodné rozmiestnenie Škrečuľo ocení aspoň rovnako dobre... :)
Skrátka - nemýlila som sa. Škrečuľo sa v škatuli cítil okamžite ako doma. Začal hrabať a hrýzť koberec, všetko si dôkladne preliezol, dokonca sa pokojne kŕmil ponúknutým orieškom a zvyšok si uložil do kútika s rozstrapateným kobercom. Zdá, sa, že sa rozhodol presťahovať do škatule ; ) Keď bol so svojou prácou spokojný, začal sa dôkladne čistiť a umývať. Takúto dôkladnú očistu som u neho už dávno nevidela.
Ani sa mu nechcelo domov  - musela som ho " uloviť" :-/ Ale keď už bol v klietke, zase si odomňa zobral zopár orieškov a chvatne si ich zaniesol do svojho domčeka.

Štvrtok 29. 3. 2007 - Veľkonočné fotenie
Na www.skrecky.sk je vyhlásená súťaž o najkrajší veľkonočný obrázok so škrečkom. Rozhodla som sa so Škrečuľom tiež zapojiť. A tak sme sa dnes pustili do fotenia. Najskôr som mu hrantík s ďatelinou vyzdobila veľkonočnými ozdôbkami, ktoré sme postupne vyrábali spolu s Ondrejkom. Naaranžovali sme " veľkonočné zátišie" k modrej stene, a už bolo treba len zobudiť Škrečuľa. Položila som klietku vedľa hrantíka, odobrala som jej hornú časť a Škrečuľo nenechal dlho na seba čakať - hneď vyliezol skontrolovať, čo sa deje. Dlho netrvalo a zvedavo vliezol do hrantíka. Celý ho dôkladne preskúmal, skúšal hrabať, koľko len šlo... ale tráva je už riadne prerastená, takže sa mu to nedarilo. Dokonca sa pokúsil cez ústa predrať do akejsi keramickej príšerky, ktorú tam má ako dekoráciu, ale našťastie bol otvor primalý aj pre škrečuľa. Neviem, neviem, ako by som ho odtiaľ dolovala.
Potom ešte chvíľku pózoval v hrantíku s trávou a ovečkami, a na záver výletu skontroloval svoju obľúbenú krabicu (tú, čo som o nej písala včera).
Niektoré obrázky si môžte už teraz poprezerať na podstránke Škrečuľove hračky - celkom dolu.

Sobota 31. 3. 2007 - Doma je doma
Čistila som Škrečuľovi klietku. Zatiaľ si preliezol do svojej obľúbenej krabice. Keď som bola hotová, chcela som, nech si ešte trocha pobehá, a dala som krabicu na zem... no Škrečuľo sa akosi nemal k tomu behať, a stále bol schovaný vo svojej škatuli. Keď nakoniec predsalen vyliezol, na chvíľu som mu akurát nevenovala pozornosť, a on moju nepozornosť využil - hneď sa schoval za novú skriňu (je nová a akosi mi nedošlo, že keď tam vlezie, asi ho odtiaľ tak ľahko nedostanem). Vedela som, že nebude chcieť vyliezť, kým som tam, tak som zhasla, a čakala, kedy vylezie - márne.
Nakoniec som ho doslala klasickým spôsobom - na oriešok :)
No to ešte nie  je koniec príbehu. Po návrate do klietky som sa Škrečuľovi ešte chvíľku venovala, a horné dvierka na klietke som zabudla zaklapnúť, nechala som ich len privreté. Šla som spať. Asi hodinu som sa prevaľovala, keď som si spomenula, že som nezacvakla dvierka! Hneď som išla Škrečuľa skontrolovať. Aké bolo moje zdesenie, keď som našla dvierka dokorán! Škrečuľo ušiel! Prechádza sa niekde po byte, určite sa ukryl, kde ho teraz budem hľadať? Hoci bolo už veľmi neskoro, nemala som ani najmenšiu chuť, nechať to na druhý deň, ale Škrečuľa nikde nebolo - ani v jeho obľúbenej škatuli, dokonca nevyliezol ani za orieškami spoza skrine - reku - asi nechce urobiť tú istú chybu dvakrát za večer (už som ho raz na oriešok chytila). V zúfalstve som ešte raz poriadne skontrolovala klietku. Nadvihla domček  na hranie - nebol tam... ale ako začul, že sa v klietke niečo deje, vystrčil ňufáčik z druhého domčeka - v ktorom spáva. Takže on si len otvoril dvierka, ale vrátil sa naspäť do domčeka - predsa tam je doma, tam sa cíti najistejšie.
Vlastne - to už bolo po polnoci, takže v kalendári bol dátum 1.apríl! Žeby si bol zo mňa Škrečuľo vystrelil? ; -D

Nedeľa 1. 4. 2007 - Treska je mňááám!
Večer som nechala v kuchyni (kde býva Škrečuľo) zhasnuté. Zdá sa, že to pochopil ako " čistý vzduch" a vyšiel z domčeka skôr. Ako som však prišla a zažala malé svetlo, okamžite hral mŕtveho chrobáka (alebo ako my hovoríme " sochu" - s výrazom " ja tu nie som" ). Stál bez pohnutia dosť dlho, kým sa začal opatrne pohybovať po klietke.
Večerala som tresku v majonéze. Neodolala som, a dala som troškičku ochutnať aj Škrečuľovi. Okamžite prestal hrať sochu, a pustil sa do toho - najradšej by zjedol aj lyžičku! :)

Pondelok 2. 4. 2007 - WC v spálni
Keď som mu minule čistila klietku, vyhodila som mu starý špinavý WC pohárik a dala nový. Žiaľ, asi mu bol malý (alebo priveľmi čistý?) a v rožku kam chodieval mu zavadzal. Navyše sa nám akosi priveľmi vyhýba. Škrečuľo býva schovaný v domčeku kým sa v byte svieti, a vôbec sa nechce ukazovať. Asi pre niektorú z týchto príčin (možno pre obe) sa rozhodol vykonávať potrebu priamo v domčeku (má ho teraz dosť veľký, drevený trojuholníkový). Robí mi to starosti - bojím sa, aby nechytil nejakú infekciu, predsa len má zásoby potravy, výkaly, moč a spálňu v jednom pomerne malom nevetranom priestore.
Musím mu aspoň každý deň čistiť domček. A pravdaže WC pohárik som mu už vymenila - za veľký pohár od Nutelly.

Nedeľa 8. 4. 2007 - Schovaný v domčeku
Z babkinej záhrady sme priniesli čerstvé vrbové prútie (aj s lístkami) spletené do preliezky pre škrečuľa. Chcela som mu ho ponúknuť skôr ako zvädne, preto som tentoraz nečakala, do neskorého večera, ale rozhodla som sa vylákať Škrečuľa do výbehu hneď ako sme prišli. A to bola chyba. Zo svojho domčeka vystrčil iba konček ňufáčika, a keď zistil, že som nablízku, hneď sa zase schoval a nevyšiel ani do polnoci... a tak mu halúzka naozaj zvädla. Vlastne na pol tela z domčeka vyliezol - aby si nabral do vakov zo zeliniek, ktoré sme mu tiež priniesli.
Ale aspoň prútenú preliezku som mu do klietky nainštalovala. Myslím, že po nej občas chodí - aj keď poväčšine potme, keď už celý dom spí.

Pondelok 9. 4. 2007 - Tuším nám chutia sušené zelinky
V noci už zo zeliniek neubudlo, myslela som si, že sú už priveľmi zvädnuté, alebo škrečuľovi skrátka stačilo. Zaujímavé, že  na druhú noc zmizli takmer všetky. Teraz neviem, či sa rozhodol pre sušenú stravu, alebo si ich vzal do hniezda ako zelené periny.

Utorok 10. 4. 2007 - Kde mám domček?
Tentoraz som si dala pozor, a počkala s venčením škrečka, kým sa zobudí. Keď som za ním prišla, už behal v koliesku. Vlastne, keď som prišla, už  v koliestku stál ako socha, a tváril sa, že tu nie je. Ale keď som mu ponúkla poškótu, hned sa pohol a ňufáčik ho neomylne pritiahol k mojej ruke s piškótou. Poobhrýzal si poriadne veľa - a všetko šup! napchal do vakov.
Nechcela som ho pustiť s nákladom do domčeka, lebo som sa bála, žeby odtiaľ zase nechcel vyliezť. Ďalšia chyba. Ako tak lozil a skúmal okolie, dostal sa späť k miestu, kde máva domček. Zdá sa, že sa Škrečuľo potešil, a chcel si zložiť svoj náklad. Aké ale bolo jeho prekvapenie, keď na mieste, kde mal byť domček boli len jeho periny - a strecha nikde. Bezradne chodil okolo a svojim ňufáčikom sa znova a znova presviedčal, že je naozaj doma. Nakoniec sa zahrabal do perín a nešťastne odtiaľ vykukoval, či je ešte nebezpečenstvo v podobe človeka, čo mu zobral strechu nad hlavou na blízku.
Naveľa-naveľa sa mi ho podarilo vylákať na bursky oriešok - ten je tuším pre neho neodolateľný ; ) a rýchlo prebehol do skrýše vo " svojej výbehovej krabici" . Tam bol ukrytý zase hodnú chvíľu. Až kým som ho odtiaľ jemne nevydurila.

Utorok 10. 4. 2007 - Váženie.
Po prečítaní búrlivej diskusie na škrečkoboardoch (www.skrecky.sk) som sa rozhodla svojho Škrečulina odvážiť. Nuž, nachystala som si kuchynskú váhu, šálku a čakala na príležitosť. Už už sa zdalo, že si sám vylezie na váhu za kúskom piškóty, no nakoniec som ho do šálky vopchala ručne. Váži takmer presne 160g. Statný škrečulino. Len ešte by som potrebovala odmerať jeho dĺžku, aby som si bola istá, že váži tak akurát... no, ale to bude asi väčší problém. Odhadujem ho na takých 17 až 19 cm.

Streda 11. 4. 2007 - Nová skladacia preliezka
Cestou z hudobnej sme sa zastavili v ZooDome. Všeličo sme si poprezerali, mnohé veci nás lákali, niektorým sme odolali. Ale jednu drahú zábavku sme predsa len kúpili. Zatiaľ neviem, či to bude atrakcia pre škrečka, alebo skôr pre Ondrejka. Dúfam, že pre oboch ; ) Je to taká skladačka, z čoho sa dá poskladať pre škrečka tunel, cestička, domček, hrad... záleží od staviteľovej fantázie (Foto nájdete v sekcii Škrečuľove hračky). Ondrejko sa hneď večer pustil do skladania.

Pozorovanie z ďalších dní:
Škrečuľa väčšinou nenapadne samotnému, aby tam vliezol. Keď ho ale trocha inšpirujem, prelieza tadiaľ, a naberie si z pripravenej misky zásoby dobrôt do vakov (najmä slnečnicové a tekvicové zrnká a ovsené vločky). Na poschodie sme mu dali väčšie atkrakcie - oriešky a piškótu. Ale tie neberie, skôr sa snaží čím skôr zliezť zase dolu. Jedine jogurtový drops zo strechy si chvatne vzal.

Štvrtok 12. 4. 2007 - Škrečuľo sa bojí blesku
Otvorila som Škrečuľovi klietku, aby si pobehal po hale. Po istom čase konečne vyliezol a začal chodiť po okolí. Vliezol aj do tunela, ktorý mu Ondrejko postavil z novej skladačky. Chcela som ho tam odfotiť, ale nestihla som. Škrečuľo si nabral plné torby zásob z pripravenej mištičky a poďho zaniesť si ich domov. Cvakla som ho práve pred domčekom. Ale akonáhle uvidel blesk, " mig-ho!" do domčeka. V ten večer už z neho "radšej" nevyliezol.

Piatok 13. 4. 2007 - Pestujeme hrášok
Dedko v Suchej sadil hrach. Ostalo mu pár zrniečok, a tak mi ich dal pre škrečka. Zasadila som ich do kvetináčov. Teraz už len polievať a čakať, kedy vyrastú, a ako budú Škrečuľovi chutiť.

Nedeľa 15. 4. 2007 - Plešinka
Keď bol Škrečuľo pobehať si, všimla som si, že má na chrbte takú akoby plešinku, alebo vydratú srsť. Som nervozna, čo to môže byť...

Streda 18. 4. 2007 - Spoločné raňajky
Pripravila som si bežné raňajky - vločky zaliate mliekom. Keď mi vychladli, šla som ich jesť. Spomenula som si, ako veľakrát predtým, na Škrečuľa. "Ovsené vločky má rád a mlieko priam miluje. Kedy mal naposledy mlieko? Alebo vôbec bielkoviny... mohla by som mu kúsok ponúknuť? Len musím dať pozor, aby všetko zjedol, nech sa mu to v domčeku nepokazí." Nakoniec padlo rozhodnutie. Kúskok vločkovej hmoty som mu oddelila a položila do vrchnáčika od acidka (Škrečuľova príručná mištička). Alebo si ich vzal z ruky? už si presne nepamätám. Viem len, že okamžite mu začali fúziky pracovať, ňufáčik ho priam vytiahol z domčeka, Škrečuľo sa zmocnil ovsenej hrudky a s veľkým nadšením ju skonzumoval. Len mu tak fúziky poskakovali, od slasti až privieral oči.
Potom trošku so mnou komunikoval cez klietku, z čoho som mala veľkú radosť, lebo v poslednom čase sa mi takmer úplne vyhýbal.

Streda 18. 4. 2007 (večer) - Dobrodružstvo v kuchyni
Keď púšťam Škrečuľa pobehať si, dávam ho do haly, kde je podľa mňa bezpečné prostredie pre neho. Keďže na kuchyni nemáme dvere, prehradila som vchod do kuchyne dlhou škatuľou. Nikdy sa cez ňu nedostal... až raz... Prišiel na to, ako sa dá na škatuľu vyliezť, a odtiaľ už bola maličkosť skočiť do kuchyne. Hneď ako tam bol, vbehol do prvej medzierky, ktorú našiel - vedľa skrine s rúrou. Nestihla som ani okom mrknúť, nieto ešte mu v tom zabrániť. Trvalo dosť dlho, kým som sa tam za ním dostala - presne tak dlho, ako trvalo Škrečuľovi prepchať sa cez maličkú medzierku za skriňou pod ňu. Hups, a už je tam.. ako ho odtiaľ dostanem?
Nemala som ani baterku, aby som si mohla na neho posvietiť, preto som využila trik a "posvietila" som si bleskom od fotoaparátu. Zopár fotiek je aj použiteľných - časom budú v Škrečuľovych hračkách.
Ale to ešte nie je koniec dobrodružstva. Škrečuľa treba odtiaľ nejako dostať... Jediný spôsob, na ktorý som prišla, bolo odmontovať prednú mriežku. Kým som to ale urobila - presne v tej chvíli sa Škrečuľovi podaril ďalší kúsok - vyšplhal sa popri stene vzadu až do skrinky na riad (chýba tam kúsok zadnej steny - tuším kvôli vetraniu). Potom ho už čakalo dobrodružné skúmanie naukladaného kuchynského riadu a drátených zásuviek. Nemala som odvahu ho tam loviť, aby som mu nebodaj niekam nepriškripla nožičku (alebo niečo horšie).
Nakoniec predsalen odtiaľ vyliezol, ale odvtedy sa do kuchynskej skrinky dobíja s vervou, akú som u neho dávno nevidela.

 Piatok 20. 4. 2007 - Mačacia oslava
Nebojte sa, nenútila som škrečka byť v spoločnosti mačky. A už vôbec nebol pre ňu darčekom, či tortou... (Ja viem, až moc čierny humor) Táto udalosť sa vlastne Škrečuľa ani veľmi netýka, ale predsa mi nedá ju sem nezapísať.
Kamarátkine mačky Líza a Bruno oslavovali narodeniny. Pozvali veľa detí a urobili veľkú oslavu v centre jamama - http://jamama.sk.  (O pripravovanom popoludní sa môžete dočítať na www.mackysos.sk). S Ondrejkom sme robili veľké prípravy. Fixkami na textil sme zdobili svoje tričká - samozrejme, kreslili sme mačku, ale nesmel chýbať ani škrečok. Jedným z bodov programu bola beseda s veterinárkou. Potom som sa s ňou individuálne porozprávala o Škrečuľovi, čomu sa veľmi teším. Myslím, že môžem povedať: Od dnes má Škrečuľo svoju pani doktorku ( www.veterinka.sk ).

S Ondrejkom rozmýšľame, ako oslávime Škrečuľove " kúpeniny" - výročie dňa, keď prišiel bývať k nám.

Piatok 3. 5. 2007 - Koliesko je najlepšie
Škrečuľo bol ako vždy vo výbehu. Nechala som ho nejaký čas bez dozoru, aby sa neostýchal a pokojne si preliezol celú halu. Na zemi bola otvorená Škrečuľova klietka.
Keď som ho prišla po nejakom čase pozrieť, Škrečuľo už veselo športoval v koliesku v klietke. Asi už preskúmal, čo chcel, a teraz sa rozhodol trocha si zašportovať tradičným spôsobom. ;)

Utorok 8. 5. 2007 - Plešinka mizne
Bola som znepokojená, keď som pred niekoľkými dňami našla Škrečuľovi na chrbátiku malú plešinku, alebo vydratú srsť. Nevedela som, či by som nemala Škrečuľa zobrať k veterinárovi, ale nechcela som ho stresovať cestovaním. Keď sme sa po 3 dňoch vrátili z dovolenky (zatiaľ sa o Škrečuľa starala babička), po plešinke nebolo takmer ani stopy. Teším sa, že je Škrečuľo zdravý :)

Štvrtok 10. 5. 2007 - Šup ho, za skriňu!
Súc poučená, dieru za skriňou, pod ktorou by mohol Škrečuľo zmiznúť, som zapchala handričkou. Zdalo sa mi, že dostatočne. A naozaj, celý večer handrička Škrečuľovym útokom odolávala. Presnejšie - takmer celý večer. Nakoniec stačila chvíľka mojej nepozornosti a práve vtedy Škrečuľo svojimi zúbkami konečne vytiahol handričku z diery a Šup!... už bol tam!
Lákala som ho von na oriešok, ale vykukol veľmi neochotne a nanajvýš opatrne. Nakoniec som mu predsa len zabránila vrátiť sa za skriňu, ale trocha som ho pri tom priškripla. Bez nutnej dávky stresu sa to nezaobišlo - viackrát mi na oriešok nenaletí...

Nedeľa 13. 5. 2007 - A znova za skriňou
Už sa to stáva našim pravidelným športom. Škrečuľo sa snaží skryť za skriňou a ja sa mu v tom snažím zabrániť. Vždy vymyslím prekážku, ktorú "nemôže prekonať", on ma v tom celý večer nechá, a nakoniec sa tam predsa nejako dostane.
Aj dnes tak. Celý večer obchádzal okolo oboch vchodov (z oboch strán) skrine. Bezvýsledne. Bola som so svojimi zábranami spokojná a nadobudla som pocit istoty (dokonca som ho nechala pobehovať hodnú chvíľu bez dozoru). Už som odkladala klietku, že sa Škrečuľov výbeh končí a ja pôjdem spať, Škrečuľo pribehol k jednému z vchodov, akoby len tak ledabolo hrabol labkou, zábrana sa odsunula a bol tam! Nechápala som. Nestihla som sa ani pohnúť.
Ako ho ale teraz odtiaľ dostanem? Ako som predpokladala, už sa nenechal nachytať na svoje obľúbené maškrty, oriešok ani jogurtový drops. Vždy len vystrčil ňufáčik, skontroloval, či som na blízku a keď okrem dobrôt uvidel aj mňa, okamžite sa zasa stiahol späť. Pochopila  som, že z ruky si dobrotu nevezme, ale ak by som nechala oriešok len tak položený, mohol by ho uchmatnúť rýchlosťou blesku a aj s úlovkom zmiznúť v diere skôr, ako by som sa vôbec pohla. Nakoniec som mu ponúkla v mištičke (vrchnáčik od acidka) trošku mliečka. To má veľmi rád, a nemôže si ho uchmatnúť, ale len vylizovať pri miske. Ľahla som si vedľa (tak veľmi sa mi už chcelo spať), a s privretými očami čakala... O chvíľu neochotne a nanajvýš opatrne Škrečuľo vyliezol a začal obozretne chlipkať mliečko, pričom napäto sledoval, či sa nepohne nejaká ruka, čo by ho chcela uchmatnúť (viac by som ho spoza skrine nedostala). Nakoniec sa mi podarilo opatrne no rýchlo zakryť otvor za skriňu. Potom už nebol problém Škrečuľa vziať do rúk a odniesť do klietky.

Streda 16. 5. 2000 - Boj vynaliezavostí
Škrečok je tvor vynaliezavý, to môžem potvrdiť. A ten môj asi obzvlášť. Znova som zakryla oba vchody za skriňu a dávala som pozor, aby prekážky neodstránil. Ak by sa mu to predsa podarilo, za prvou prekážkou bola ešte druhá - ako poistka. Fungovalo to takto celý večer. Až v poslednej chvíľke Škrečuľo znova pribehol k jednému z vchodov, začal hrabať, ale potom si to rozmyslel, natiahol sa do výšky a... neviem, či v tej chvíli vyrástol, alebo som si nikdy predtým nevšimla, aká je prekážka nízka, ale jednoducho sa vyšvihol ponad ňu, a bol tam... a tá druhá - poistná prekážka? Tá bola úplne nefunkčná.
Keďže mi bolo jasné, že lákať ho von nemá zmysel, sedela som bezradne pred skriňou nevediac, čo robiť. Odrazu sa spod skrine ozval ukrutný šramot. Čo to tam ten Škrečuľo vyvádza?... O chvíľku spod skrine vykukol okraj papierika, o ďalšiu chvíľku druhý. Pravdepodobne sa tam podsunuli (alebo ich tam podsunul Ondrejko?) a škrečok ich chcel využiť ako materiál na stavbu hniezda. Ale vnukol mi tak myšlienku. Vzala som väčší kus tvrdého papiera a podsunula som ho pod skriňu. Hýbala som ním popod skriňou a snažila som sa pôsobiť, že ten papier naháňa (ohrozuje?) Škrečuľa. O chvíľku naozaj vybehol a zvedavo sa pozeral, čo to robím. Tvárila som sa, že si ho nevšímam, a ďalej som robila šramot pod skriňou, takže úplne vyšiel z úkrytu, a už mi nerobilo veľký problém, zabrániť mu, aby sa tam vrátil. Škrečuľo putoval do akvarka a ja do postele.
nabudúce musím vymyslieť lepší spôsob, ako mu zabrániť vliezť pod skriňu. A podľa možnosti, aby som ho nemusela odtiaľ neustále odťahovať - veď nechcem aby si zafixoval, že ruka je to, čo mu bráni v dosiahnutiu cieľa.
(Škrečuľo váži 154g)

Nedeľa 20. 5. 2007 - Škrečuľo sa pýta von
Dnes som bola unavená a rozhodla som sa, že Škrečuľa venčiť nebudem. A to aj napriek tomu, že práve včera som vyrobila priam "dokonalé" zábrany, aby sa nedostal za už legendárnu skriňu. (Ich princíp spočíva v tom, že škrečok každý kút považuje za vchod do diery. Preto hrabe v kúte. Ak dieru zakryjem vnútorným rohom škatule, bude hrabať vo vnútri škatule, ale nenapadne mu odsunúť celú škatuľu.)
Keď som šla spať, ešte som chcela Škrečuľovi zaželať dobrú noc. Chvíľku sme spolu komunikovali, dávala som mu nejaké dobroty, ale skôr sa tváril, že si ma veľmi nevšíma... Po chvíli urobil kolečko vo svojej klietke a skončil pri dvierkach klietky. Tváril sa, akoby chcel von. Otvorila som mu teda dvierka. Škrečuľo opatrne vykukol, a zase sa vrátil. Urobil okruh klietkou a znova zakončil pri dvierkach.
Znova som mu otvorila. Vyliezol von, ale na rukách nechcel ostať, radšej sa zvonku vyšplhal na klietku a potom druhými dvierkami vliezol dnu.
Znova urobil svoj okruh a skončil pri dvierkach. Do tretice som mu otvorila, a on mi vyšiel na ruky. Tak som ho pustila, trochu si pobehať.
Po chvíli som ho vrátila naspäť do klietky ale Škrečuľo sa znova pýtal pri dvierkach, tak som ho ešte na chvíľu vypustila. (Dúfam, že sa naučí vypýtať sa von, ak bude chcieť.)
Ako tak behal po hale, uvedomila som si, že zábrany, ktoré som naposledy vyrobila, vôbec nie sú tak bezpečné, ako som si myslela... Škrečuľo už, už objavil na nich slabiny. Ale aspoň, že mi ich ukázal skôr, ako by zase zmizol za skriňou. Zdá sa, že táto hra ešte stále nekončí. Stále a stále budeme navzájom zvyšovať level. Som zvedavá, ako to skončí a kto nakoniec vyhrá ;)

Utorok 22. 5. 2007 – Škrečuľo sa pýta von  - a potom zase dnu
Aj dnes sa Škrečuľo vypýtal von. Chodil po hale, občas prišiel skontrolovať aj mňa. Veľmi som sa tešila, lebo doteraz sa mi väčšinou vyhýbal. Vyškriabal sa po nohavici hore, dokonca si vyliezol na ruku. Napadlo mi, že možno chce ísť naspäť do klietky, ale kým som sa rozhodla, už bol zase dolu. Asi som mala pravdu, lebo potom si vliezol do svojho nového úkrytu v skrini, vyložil naplnené torby (úlovky z prechádzky), trochu pojedol a v kútiku zaspal. Čo sa dá robiť, musela som ho zobudiť, keď som ho chcela vrátiť do klietky.

Utorok 29. 5. 2007 – Škrečuľo sa nepýta von
V poslednom čase sa mi nepodarilo vystihnúť chvíľu, kedy by sa Škrečuľo pýtal na prechádzku. Kto vie, či sa urazil, keď som nepochopila jeho žiadosť, že chce ísť naspäť, alebo keď som ho zobudila v jeho "letnom byte".

Streda 30. 5. 2007 – Zvädnuté bylinky sú lepšie ako čerešňa
Včera som doniesla Škrečuľovi zelené dobroty (lístky a kvet skorocelu, púpavový list, list čerešne). Ale akosi som mu ich zabudla ponúknuť. Keď som si na to dnes spomenula, dala som mu ich aj také zvädnuté (boli odtrhnuté celý deň). Zároveň som mu ponúkla čerešňu. Vôňa čerešne Škrečuľa vylákala z úkrytu, ovoniaval, ochutnával... ale potom sa odvrátil a začal chvatne zbierať uvädnuté lístky skorocelu púpavy a čerešne. Čerešňový plod (vybrala som dobrú, zrelú, sladučkú) ostal nedotknutý po celú noc.

Piatok 1. 6. 2007 – Škrečuľo v šijacom stroji
Nič podozrivé sme nezbadali. Až... babička išla šiť. Vytiahla šijací stroj, položila ho na stôl... a z neho vyliezol ospalý škrečok.
Zvláštne, že sme ho našli skôr, ako sme vôbec zistili, že zmizol. Ani neviem kedy a ako vyliezol z klietky. Horné dvierka na klietke sme našli privreté, teraz neviem, či som ich večer zabudla zaistiť, alebo si ich Škrečuľo dokázal otvoriť sám. Vybral sa potajomky na výlet. Skontroloval debničku so zásobami, otvoril si škatuľku s dobrotami, rozobral vrecúško s tekvicovými zrniečkami a odniesol si ich spolu so zopár inými zrnkami do svojho "nového domova". Samozrejme bez stavebných úprav sa to nezaobišlo – rozhrýzol kábel z pedála šijacieho stroja. Našťastie sa nepustil do elektrických káblov, ani neochutnal čistiaci prostriedok do umývačky.

 Utorok 5. 6. 2007 – Ak chcem ísť von, vypýtam sa
Asi by bol Škrečuľo najradšej, keby mohol chodiť von sám a nepozorovaný. Ale nedá sa nič robiť, inak sa von nedostane, len ak sa vypýta. Už pochopil, že chce chodiť von, preto si každý večer sadnem k nemu, a aby sa zbytočne neschovával, priveľmi si ho nevšímam. Po nejakej hodine, dvoch sa osmelí, vylezie z domčeka, a keď ho vidím obskendovať pri dvierkach klietky, otvorím dvierka. Opatrne ňuchá a rozmýšľa, či má ísť von, alebo nie. Keď mu však podložím obe ruky (obe, aby si bol istý, že ho nezavriem pod dlaň) vylezie na ne. Ľavé labky na jednu, pravé na druhú ruku, a nechá sa odniesť do haly, kde sa môže slobodne prechádzať a skúmať.
Nepríjemné je, ak niekde zalezie a rozhodne sa tam spať dlhšie, ako som ochotná byť hore. Potom ho odtiaľ musím vytiahnuť násilím, čo sa podpíše na našej vzájomnej dôvere.

Sobota 9. 6. 2007 – Škrečuľo, hviezda na kalendári.
Vo štvrtok vyšla na (škrečkoboardoch) posledná decembrová časť škrečkovského kalendára. Tento krát na ňom pózuje aj Škrečuľo - ako pravá škrečkovská hviezda.  -  [  link  ]

Utorok 12. 6. 2007 – Vyhryziem si dieru
Tak už sa zase niekoľko dní Škrečuľo von nepýtal. Ale musela som mu vymeniť podstieľku a vyčistiť klietku, tak som ho presťahovala aj s klietkou do haly, a rozložila som ju. Škrečuľo bol na poschodí, a tak sa ocitol aj s vrchnou časťou klietky na podlahe, kým som spodnú časť vyčistila. Celý večer (niekoľko hodín) bol pričupený pod mostíkom a tváril sa, že tam vôbec nie je. Až neskoro v noci, keď som sa asi dosť účinne tvárila, že tam nie som ja, vyliezol von... trocha poskúmal halu... a našiel v kartóne, ktorý mu má zabrániť dostať sa do kuchyne malú dierku. I dal sa ju usilovne zväčšovať. Hrýzol, bojoval... a nakoniec sa prestrčil. Ani som ho poriadne odfotiť nestihla ;)
Nuž, ale po kuchyni chodiť nesmie, tak poputoval pekne naspäť do klietky.
Keďže práve prieskum kuchyne bolo to lákadlo nad všetky známe lákadlá, ešte niekoľkokrát sa vypýtal von, a vždy trielil rovno k novej diere, cez ktorú sa okamžite prestrčil... a zas... a znova...
Dúfala som, že sa vypýta aj zajtra, ale zdá sa, že viac než atraktivitu výletu, na ktorý ho zoberú ruky, si zapamätal, že ruky, hoci ho vyložia z klietky, nepustia ho tam, kam naozaj chce ísť.

Utorok 26. 6. 2007 - Škrečuľo lozí po svojej paničke
Dnes som bola hore naozaj dlho... asi tak okolo 2. po polnoci si Škrečuľo vyliezol von, a pustil sa obhrýzať klietku. Hovorím mu: "Ak chceš ísť von, tak jedine tadiaľto," a otvorila som mu klietku. Ku podivu porozumel, a hneď sa mi vybral na ruky. Tak som ho nechala chvíľku pobehať po hale... Bol nezvyčajne čulý. Behal hore dole, všetko oňuchával, vliezol niekoľkokrát do skrine a zase vyšiel von (obvykle v nej zadrieme). Prechádzal sa po mne aj po mojom počítači. Zdá sa, že už mi nemusí byť smutno, keď čítam vety podobné tejto: "Škrečok veľmi rád lozí po svojom majiteľovi, nachádza tam hodne rôznych vôní."

Streda 27. 6. 2007 - Neskorá nočná prechádzka
Aj dnes som hrešila neskorým ponocovaním.... a znova sa okolo 2 hodiny nočnej vynoril Škrečuľo z hĺbok svojej klietky. Ako som uvidela pohyb, prihovorila som sa mu. Ponúkla dobrotu, otvorila dvierka... a znova - bez dlhého prehovárania a váhania sa mi Škrečuľo vybral na ruky. Počas prechádzky sa mnohokrát prebehol po mojich nohaviciach, i tričku - zvonka i zvnútra ;)
Páči sa mi, ako lezie do skrine, alebo na škatuľu od topánok. Zdá sa mi, že pri tom parádne cvičí výmyk ;)

Dva týždne 6. - 22. 7. 2007 - Dovolenka
Boli sme dva týždne v zahraničí a Škrečuľo ostal doma sám s babičkou. Prežil ;-) ... ale tuším je z neho ešte trošku väčší odľud, než predtým.


Nedeľa 22. 7. 2007 – Po dlhom čase prvý výlet
Po návrate z dovolenky bolo bezpodmienečne nutné, Škrečuľovi vyčistiť aspoň čiastočne klietku. A tak som ho znenazdania prekvapila ako na poschodí klietky zháňa voľačo dobré, a hneď som ho aj s vrchnou časťou klietky preložila a v spodnej časti som mu vymenila špinavé piliny – aspoň tie v domčeku, kam si ten môj tajnostkár robieva potrebu.
Po chvíľke tvárenia sa "nenápadne" Škrečuľo vyliezol z klietky (nechala som mu otvorené dvierka) a zvedavo pobehoval po hale i po mne... Ale nie dlho. O chvíľku už bol naspäť vo svojom domčeku a čakal, až mu zase zatvorím klietku.

Sobota 28. 7. 2007 – "Vyhrabem si noru v skutočnej zemine" ;-p
Po tradičnom čistení klietky (ja som čistila) a ukrývaní sa v útrobách vrchnej časti klietky (Škrečuľo) sa nakoniec predsa len Škrečuľo vybral na prieskum okolia. Pobehal si po hale, oňuchával všetko naokolo vrátane mňa, šplhal sa do škatule s jeho potrebami... Nakoniec som ho popostrčila ku hrantíku s jeho ďatelinou.  Najskôr po chvíľke zliezol. Ale potom sa vrátil a začal odušu hrabať (foto bude o krátky čas). Vyhrabal a vyhrýzol si tam slušnú dieru (len chvostík mu bolo vidno, ako usilovne pracoval). Som zvedavá, ako ho odtiaľ dostanem ;)
...
Trocha neskôr: Keď som sa na neho pozerala, a trocha som mu tam zašramotila, Škrečuľo zvedavo vystrčil ňufáčik a prišiel skontrolovať, čo je "vonku" nového. Jednoducho som ho zobrala do rúk a vrátila do klietky. (Vlastne tak celkom jednoduché to nebolo. Keď uvidel "nebezpečné" ruky, pokúšal sa ukryť vo vyššej tráve a spočiatku sa mu aj darilo vyrábať si z nej vcelku účinné tunely.)

Pondelok 27. 8. 2007 – škrečkovský hotel
Bola som dva týždne mimo domov. Z toho prvý týždeň s celou rodinou, takže sa o Škrečuľa nemal kto starať. Vziať so sebou sme si ho tiež nemohli. Našťastie sa ponúkla dobrá duša (Daisy) zo Škrečkoboardov, že sa mi oň zatiaľ postará. Tak bol Škrečuľo na dovolenke tiež. Stretol sa tam s mnohými ďalšími škrečkami (Daisy ich chová dosť veľa), a zažil nové... pachy ;) .
Keď sa mi vrátil, bol trošku iný ;) Občas sa nám aj ukázal a trošku menej sa schovával, bol viac zvedavý a spoločenský.

Štvrtok 13. 9. 2007 – Škrečuľo sa bojí telefónu
Vždy som bola nervózna, keď pípala napr. mikrovlnka, či sa Škrečuľo nebude báť. Viem, že piskľavé zvuky používajú škrečkovia na výstrahu. Ale pozorovaním som zistila, že si mikrovlnkine pípanie Škrečuľo vôbec nevšíma. No stala sa iná vec:
Ako každé ráno, som dnes Škrečuľovi dávala ovsené vločky zo svojich raňajok. Slastne ich vyberal z mojej ruky a chvatne prežúval, ako vždy, keď mi zazvonil budík na mobile. Okamžite spozornel, započúval sa, potom sa okamžite zvrtol a zmizol v domčeku. Hoci som mobil hneď vypla, už z domčeka nevyliezol, aby si dojedol svoje raňajky.

Štvrtok 13. 9. 2007 – nový domček
Po trocha dlhšom čase som išla Škrečuľovi čistiť domček (áno hanbím sa, včera ani predvčerom som mu nevyčistila). Aké bolo moje prekvapenie, keď som ho nadvihla! Bol tak /zahnusený/, že som sa rozhodla ho hneď vyhodiť (drevený domček sa nedá veľmi dobre vyčistiť a vydezinfikovať – ale ešte sa o to pokúsim). Tak sme s Ondrejkom hneď začali stavať nový z lepanky. Myslím, že sa nám podaril ešte krajší, než bol ten kupovaný ;) Odteraz bude Škrečuľo bývať len v kartónových domčekoch ;) Nedá sa síce umývať, ale môžem mu predsa vždy vyrobiť nový, no nie?

Keď som čistila klietku, bol už podvečer, navyše som mu nemohla dať do prepravky jeho domček (bol naozaj nepoužiteľný). Takže Škrečuľo o chvíľku z prepravky vyliezol a prechádzal sa po hale. Keď som skončila, hľadala som ho, aby som ho dala naspäť (alebo aspoň aby som ho nepristupila, keď pôjdem okolo ;) ). Ale nikde som ho nevidela pobehovať. Už som sa vystrašila, že utiekol do Ondrejkovej izby (Ondrík nechal chvíľku otvorené dvere), a stratil sa v tom jeho neporiadku. Ale nakoniec som ho našla schúleného v kútiku botníka – spinkal za ponožkou ;)

Piatok 14. 9. 2007 – prekvapenie
Ráno ako vždy som dávala Škrečuľovi ovsené vločky (zo svojej misky). Otvorila som klietku a lákam ho z jeho nového domčeka. Čakám kedy sa vo vchode objaví ňufáčik... ale namiesto toho som uvidela jeho zlatý chrbátik vedľa domčeka. Čo to? Škrečuľo neprijal svoj nový domček a rozhodol sa spať vedľa neho? Nešlo mi to do hlavy. Ale neskôr vysvitlo, že vedľa domčeka mal len odložený šúľok kukurice (externá špajzka? ;) ) a práve si z neho bol vziať zásobu zrniečok na desiatu ;)

Inak, stále sa presviedčam, že kukuricu má Škrečuľo veľmi rád. Je jedno, či varenú (v nesolenej vode), surovú, suchú (v zmesi), či čerstvú (odkrojenú ešte pred uvarením). Vždy zmizne z kŕmenia prvá.

 

....
Prestávka v denníčku –  paničke sa nejako nechcelo písať...
Ale sľubujem, že už sa polepším.  ;-)
...

 

Štvrtok 22. 11. 2007 –  štýlové zariadenie domu
Keďže Škrečuľo začal robievať potrebu vo vnútri domčeka, za nejaký čas mu jeho drevený domček začal vlhnúť a nasiakol močom. Pokúsila som sa ho vyčistiť, ale kým sa poriadne vydezinfikuje a zase vyschne, to nejaký čas trvá. Ani som si nebola istá, či sa mi ho vôbec podarí vyčistiť. Preto "zatiaľ" dostal náhradný domček z kartónu. Myslela som si, že ho za krátky čas (ak znova navlhne, alebo ho Škrečuľo rozhryzie) ľahko vymením zase za iný. Urobila som mu z lepeného kartónu domček so štvorcovým pôdorysom, dosť veľký – povedala by som – kráľovsky veľký. Spolu s Ondrejkom sme doň urobili vchod a okienko na vetranie.
Škrečuľovi sa nový domček hneď zapáčil. S radosťou sa doň nasťahoval a hneď si tam začal robiť poriadky. Mal v klietke hodne pilín (cca 7cm) a to aj pod domčekom. Takže sa najprv pustil do hrabania. Postupom času si domček trochu odsunul a vzadu si podhrabal zadný vchod.
Keď som mu najbližšie čistila klietku, mal to v domčeku krásne zariadené. V jednom kútiku (najbližšie pri dverách) mal krásne suché piliny a na nich uvité guľaté hniezdočko v ktorom spával. Naboku príručnú špajzku plnú dobrôt, ktoré si pozvláčal (najmä kukuričných zrniek), ale aj šupiek, škrupiniek a podobného suchého "odpadu". V zadnom rohu mal vlhký kútik na vykonávanie potreby. A za domčekom (v priestore, ktorý si vytvoril po odtlačení domčeka od zadnej steny klietky) hneď pri zadnom východe sklad potravín väčších rozmerov. Tam si dotiahol celý kukuričný šúľok, kus úboru slnečnice, minerálny kameň na obhrýzanie, aj veľkú suchú žemľu (netuším, ako sa mu ju podarilo zniesť z poschodia).
Rozhodla som sa toto jeho rozloženie rešpektovať. Len som mu ponúkla do WC kútika pohár od horčice, aby sa mu tam lepšie udržiavala hygiena. Hádam ho prijme.

 Piatok 23.11.2007 – ufrflaný Škrečuľo
V poslednom čase začal Škrečulino nejako frfotať. Keď mu cez deň ponúknem nejakú dobrotu (napríklad naposledy to bol kus kalerábu, čo som mu oddelila, keď som varila polievku), najprv opatrne vystrčí noštek, skontroluje "vzduch", potom pomaličky vylezie z domčeka. Ukoristí ponúkaný kus a už sa s ním aj prace cez zadný vchod do domčeka. Tam si ho vzrušene upratuje a pri tom čosi vzrušene "vyštekuje". :)
Aj dnes som mu ponúkla zo svojich raňajok – ovsenej kaše. Ako vždy ju spratal priam škrečkovsky nenásytne. Ešte mi pooblizoval prsty od mliečka a už sa aj pratal do domčeka. Vzrušene si potom aspoň minútu upratoval periny a pri tom stále vydával to svoje "čk!, čk!"

Sobota 24.11.2007 – kam chodí na WC?
Po tom, ako som Škrečuľovi ponúkla na vykonávanie potreby pohárik, chcela som sa presvedčiť, ako ho prijal. Otvorila som teda klietku, nadvihla domček, pozrela do pohárika – piesok mi pripadal byť suchý. Prezrela podstielku v domčeku – pod hniezdom sucho, piliny, ktoré boli cez nanosené zásoby (hlavne zeleninku) vidieť vyzerali byť suché. Trochu som poodhrnula zásoby, ale aj v špajzke vyzeralo byť sucho. Takže naozaj neviem, kam chodí. Budem ho pozorovať aj naďalej, hádam sa mi to podarí vypozorovať.

Nedeľa 25.11.2007 – najskôr pohyb, až potom jedlo
Zaujímavé je, že Škrečuľo skôr ako sa pustí do zbierania a papania dobrôt, ktoré som mu nachystala, najskôr si zašportuje. Tak to bolo aspoň v nedeľu. Už som sa ukladala k spánku, keď som začula podivný zvuk. Stále vytrvalo rovnaký – akoby čosi kdesi šúchalo, trelo. Hneď mi došlo, že Škrečuľo behá na kolese. Pomyslela som si, že je najvyšší čas ho namazať, pretože som mu čistila celú klietku a možno sa mastička omyla (na mazanie používam starší loj na pery). Chcela som to odložiť na druhý deň, ale nakoniec som predsa vstala a šla som sa na Škrečuľa pozrieť. Ako počul, že prichádzam, prestal behať, ale sedel vedľa kolieska nenápadne ako socha. Videla som, že dobrôt sa ešte ani nedotkol, asi sa rozhodol najprv nejaké tie kalórie spáliť, než si ich doplní ;-)
Keď už sme sa tak stretli, chcela som mu niečo ponúknuť. Vďačne si bral semienka z tekvice (nesolené!), ale pchal ich rovno do vaku. Kým som mu stihla ponúknuť aj jedlý gaštan, čo som mala pre neho pripravený, už sa aj zvrtol a odkráčal do domčeka. Odtiaľ sa len ozýval pukot semiačok, ako si ich lúskal a chrúmal.
Btw: Koliesku nechýbalo mazanie. Ale pri čistení klietky sa posunulo, a trelo o poschodie z kartónu, ktoré zase naopak trochu kleslo. Stačilo nadvihnúť trochu poschodie a upevniť ho vo vyššej výške, a už zase ani nepočujeme, kedy náš Škrečulino športuje.

Pondelok 26.11.2007 (ráno) – úkryt v poháriku
Ondrejko poskladal pre Škrečuľa nový tunel. Mal by viesť na poschodie. Dnes ráno mu ho tam chcel dať, a tak sme Škrečuľovi otvorili klietku a začali mu tam trošku baštrngovať. Škrečok samozrejme vyšiel von, skontrolovať, čo sa deje. Mala som práve zaliate ovsené vločky, tak som mu hneď trochu ponúkla. Pooblizoval mi všetky prsty ;-p Ale potom, keď mu Ondrík šuchotal s rebríkom nad hlavou, Škrečuľo sa schoval – najprv do domčeka, potom vliezol do pohára, čo mal slúžiť na WC a tam sa prikrčil, asi ako keď si pes ľahne a prikryje ňufák labkami. Presne tak na mňa Škrečuľo pôsobil – akoby sa chcel schovať do bezpečia.

Pondelok 26.11.2007 – Škrečuľo a orech
Keď som večer prišla do kuchyne, Škrečuľo práve behal v koliesku. Teda, ako ma počul prichádzať, prestal, a čakal pred kolieskom vo svojej typickej nenápadnej polohe a pozoroval ma. Znova som si všimla, že z potravy zatiaľ neubudlo. Od babičky sme priniesli čerstvé orechy, tak som jeden rozlúskla a podala kúsoček Škrečuľovi. Bojoval oň ako lev a chvatne si ho pchal do vaku. Zvyšok orecha, ešte v škrupine, som si položila na dlaň, aby mi na ňu musel vyliezť, ak chce oriešok. Dlho otáľal. Pomyslela som si "kto bude tentoraz mäkký?" Mala som tušenie, že to budem ja, a nemýlila som sa. Keď sa mi videlo, že sa už, už otočí a odpochoduje do svojho domčeka, aby si zjedol tých pár kúštičkov, čo ukoristil, podala som mu orech v prstoch. Usilovne ho vyhrýzal, odhrýzal... Keď ukoristil asi polovicu, otočil sa a odpochodoval do domčeka. (Niekedy mám pocit, že si urazene pomyslí: "Keď mi to nechceš dať, tak si nechaj," a odkráča do súkromia.)

Utorok 27.11.2007 (ráno) – istota je istota
Ráno sa mi stále zdalo, že z potravy moc neubudlo, nezmizol ani čerstvý kalerábik, čo som mu ponúkla. Až som zneistela, či je Škrečuľo v poriadku. (Neskôr som si všimla, že z kalerábu obhrýzol listy, takže tie asi vedú pred dužinou ;))
Ale aby som sa presvedčila, a videla jeho hebký kožúšok, ponúkla som mu už tradične trocha vločiek. Ospalo vyliezol z hniezda a začal sa kŕmiť tou dobrotou. Keď tu zaštrkotali v zámke kľúče (odomykanie dverí). Škrečuľo prestal jesť, spozornel a načúval, či sa "skutočne blíži nebezpečenstvo". Znova štrkot kľúčov (zamykanie), a to sa milý chlpáčik hneď otočil na zadných a už sa aj ponáhľal ukryť. Istota je istota. Nepomohlo ani moje uisťovanie, že je to len naša babička ;)

Utorok 27.11.2007 – Škrečuľo a nová preliezka
Novú preliezku, ktorú včera Ondrejko poskladal, dal do klietky až dnes (v poslednej chvíli sa ju rozhodol prerobiť). Mala by škrečkovi slúžiť ako tunel na poschodie. Pozorovala som Škrečuľa, keď ju objavil. Najskôr obozretne oňuchával, čo mu to tam pribudlo. Potom sa odhodlal vojsť dnu a premýšľal, kadiaľ ďalej. Otáčal sa tam, vrtel, vyliezal tými najnepravdepodobnejšími smermi... ľutovala som, že nemám po ruke kameru – to jeho preliezanie by naozaj stálo za záznam. Nakoniec sa prestrčil na druhú stranu a dal sa obhrýzať mreže klietky.
Hovorím mu, "Ak chceš ísť von, tak tadiaľto," a zašramotila som otvorenými dvierkami. Chvíľu nad mojou ponukou rozmýšľal, ale presvedčiť sa dal, až keď som mu podala kúsok mrkvy. Odniesol si ju do domčeka a znova preliezal klietku, kde mu aká mňamka pribudla. Ďalšie dve kolieska mrkvy ho čakali na poschodí a tak si ich po jednom poodnášal do domčeka. (Od včera ostala takmer plná miska, tak som mu nové zrnká neprisypala. Skontroloval misku - a ohrnul ňufáčik, skontroloval kalerábik, a nad tým ohrnul ňufák tiež..) Samozrejme nový tunel nevyužil, najskôr sa skúšal prepchať medzierkou, čo ostala pod tunelom, potom ho radšej obchádzal druhou stranou, ale bolo vidno, ako mu stará trasa chýba. No, hádam si zvykne, a hádam sa pre neho stane nová preliezka vítaným spestrením.

Škrečuľo a orech II.
Znova som ponúkla Škrečuľovi orech (ten istý, čo minule, ešte z neho ostal riadny kus v škrupine). Chcela som ho ním presvedčiť, nech si vylezie na moju ruku a ukázať mu "správnu" cestu von z klietky. A naozaj, chlpáň sa do orechu pustil a so stupňujúcim nadšením si z neho doloval kúsky chutného jadra. Ani nezbadal, že už je skoro celý na mojej ruke. Len jedna zadná labka sa bezpečne držala klietky. Ale keď som pohla rukou tak, že si to uvedomil, hneď sa stiahol a odišiel si ukoristený orech skonzumovať do domčeka.

Streda 28.11.2007 – dnešný výlet
Škrečuľovi sa akosi nikdy nechce von z klietky. Má najradšej svoje súkromie a svoju samotu. Vyzerá, že by bol najradšej na svete celkom sám (s výnimkou fešných samičiek ;) ) Kedysi som urobila rozhodnutie, že súkromie domčeka mu narušovať nebudem, ale viedlo to akurát k tomu, že sa doň schováva vždy, keď vetrí "nebezpečenstvo", že by sa mu niekto mohol venovať. Preto padlo rozhodnutie (konečne), že už nebudem taká mäkká a vždy večer mu jednoducho otvorím klietku a malého chlpánika jednoducho vyberiem von. Aby to nebolo až také kruté, vložila som ho do prepravky, v ktorej mal aj starý domček (je nízka, vie z nej v pohode vyliezť). Kým som čistila klietku, prepravka so Škrečuľom bola v hale, kde mal pripravený výbeh. Dnes som bola s čistením rýchlo hotová (pri tej príležitosti som zistila, že veru pohárik nepoužíva na čo bol určený, tak som mu ho zase vzala, nech mu tam zbytočne nezavadzia). Keď som sa vrátila do haly, Škrečuľo akurát vykúkal z prepravky, zrejme sa práve chystal preskúmať nový svet. Ale keď ma zbadal, znova sa stiahol, zaliezol do domčeka a odmietol vystrčiť čo i len ňufáčik. Nič sa nedalo robiť, po chvíli som mu domček vybrala, a keď sa aj potom zašíval v kútiku prepravky, vybrala som aj milého Škrečuľa.
Konečne sa pustil do skúmania okolitého sveta. Najskôr dôkladne popreliezal mňa, potom aj zvyšok  haly. Skontroloval, aké dobroty tu mám pre neho nachystané (nebral si, len vyslovene kontroloval – vzal si len jeden pečeňový drops, jedno tekvicové semienko a kúsok vlašského orecha) a pokúšal sa dostať do svojej starej skrýše za skriňou. Na chvíľu sa zašíval medzi topánkami – už som si začínala myslieť, že tam zostane schúlený, až kým ho nevydurím naspäť do klietky – ale potom zase vyliezol a pokračoval v prieskume. Nakoniec (keď už mal výletu asi dosť) si vliezol naspäť do svojej prepravky a tam sa v kútiku na svojich starých pilinách skrútil do klbka a oddychoval. Tak som ho preniesla naspäť do jeho klietky a po zvyšok večera som mu dala pokoj (plus ohryzok z jablka, trocha zmesi a nejaké vitamíny).

Štvrtok 29.11.2007 – Si tu?
Škrečuľo sa dnes večer akosi dlho neukazoval. Až som sa začala obávať, či sa mu azda niečo nestalo. Nakúkala som do klietky (aj som zažala silnejšie svetlo) a hľadala ho v jeho domčeku... ale bol schovaný v "nočnej skrýši" – menšom prístrešku z lepenky. Avšak keď som sa uložila na spánok, už som aj počula koleso, ako na ňom usilovne behá (asi by som ho mala namastiť, ale potom ho nebudem počuť pri zaspávaní.... ;)
Dnes dostal čerstvú kelovú guľku. Ale nevzal si ju, uprednostnil kúsok petržlenu a uhorky.

Piatok 30.11.2007 – Poznám, čo je moje.
Znova som venčila Škrečuľa tým spôsobom, že som ho jednoducho vybrala z hniezda. Chvíľu skúmal mňa i halu. Vliezol si do prepravky a zasa z nej vyliezol. Oňuchával starú skriňu za ktorou si kedysi chcel urobiť skrýšu. Nakoniec našiel svoju klietku, jej vrchnú drôtenú časť som nechala položenú na zemi. Vyšplhal sa hore na klietku a dlho, predlho ju skúmal svojim ňufáčikom. Pôsobil dojmom, že si to vyslovene užíva, bol to jeho domáci pach, ktorý pozná a pri ktorom sa cíti v bezpečí. Bol tam tak dlho, až som na neho prestala dávať pozor. Keď som ho potom hľadala, už bol zase vo svojej modrej prepravke schúlený v kútiku.
Nejaký čas som ho nechala odpočívať, možno zase vylezie na prieskum. Ale keď som už chcela ísť spať, neostávalo iné, ako ho preniesť späť do klietky.
(Tento krát si vzal do hniezda aj kelovú guľku. A hoci ju nezjedol celú, do druhého dňa chýba riadnych pár lístkov.)

Sobota 1.12.2007 – Ako sme sa podelili o jablko
Mali sme doma posledné jablko, a tak sme sa oň pekne podelili. Najprv ho dostal do ruky Ondrejko. Ohrýzol, koľko mu chutilo a dal mamičke ;) Mamička jablko doobhrýzala, ale ohryzok nevyhodila, ten putoval do klietky Škrečuľovi. Bol dosť veľký, takže mu trvalo dva dni, než ho celý spratal. Ale potom už po jabĺčku neostalo ani pamiatky.

Pondelok 3.12.2007 – Sen o Šrečuľovi
Dnes sa mi o Škrečuľovi snívalo: Škrečuľo bol vypustený a voľne behal po hale. Odrazu som si všimla, že Ondrejko dal preč obe zábrany, ktoré mali znemožniť Škrečuľovi prístup za skriňu. Už bola vybratá aj výplň, čo znamenalo, že Škrečuľo je zase za skriňou. "Ako ho teraz odtiaľ dostaneme?!" hnevala som sa na Ondrejka. No Ondrík sa len tešil a volal ma, aby som sa išla pozrieť. Tak som sa pozrela. Skriňa bola odtiahnutá a Škrečuľo mal za ňou urobené perfektné bývanie: nádherne uvité hniezdo, misku s jedlom, dokonca koleso na behanie ;) [Všetko si škrečok samozrejme zariadil sám.] A keďže bola skriňa odtiahnutá, mohli sme sa k nemu pohodlne dostať. Už som sa nehnevala... ale vtedy už zazvonil budík, a sen sa v najlepšom skončil ;)

Pondelok 3.12.2007 (ráno)
Pred odchodom do školy sme ešte zastihli Škrečuľa, ako chodí po klietke a zhľadúva, čo by si ešte odniesol do domčeka na zahryznutie. Keď nás uvidel, podišiel k mriežke a vypýtal si nejakú dobrotu od Ondrejka. Dal mu kúsok orecha a Škrečuľo si ho víťazoslávne odniesol do domčeka.
 

Pondelok 3.12.2007 – Prepravka je moja
Keď som dnes chcela Škrečuľa vypustiť von (a upratať mu v domčeku), ešte spal (mal pokrčené ušká). Preto som ho len opatrne preložila do jeho modrej prepravky. Tam sa prebral a začal skúmať okolie. Po chvíľke som už sledovala, ako sa driape von z prepravky. Vždy sa zachytil prednými nohami a pokúšal sa o výmyk (páčilo sa mi, ako si tým precvičuje prsné svalstvo). No vždy skôr ako sa mu podarilo zachytiť sa aj zadnými nohami, šmykol sa naspäť do prepravky. Aby sa mu pohodlnejšie vyliezalo, vložila som mu do prepravky rebríček, aby mohol pohodlnejšie vyliezť a skúmať svet okolo. Škrečuľo vyšiel hore po rebríčku, poobzeral sa po okolitom svete a znova zišiel dole. Uložil sa pod rebrík a tváril sa, že spí (=> takže nie žeby nevedel, on ešte nechcel vyliezť von).
Po prechádzke, keď sa rozhodol, že už stačilo, sám si vliezol do prepravky rovno zo zeme – ani nepotreboval stupienok (jeho starý domček).

Utorok 4.12.2007 – Klíčime pšenicu
Keď som večer šla Škrečuľa skontrolovať, najskôr som ho nikde nevidela. No potom som si všimla, že leží učupený v "nočnom úkryte". Keď ma zacítil, podozrievavo ma z úkrytu pozoroval po celý čas, kým som mu dávala zrnká a zeleninku.
Dala som mu do misky naklíčiť trochu pšenice. Uvidíme, kedy (a či) vyklíči a ako bude Škrečuľovi chutiť.

Streda 5.12.2007 (ráno) – Šampón mi nevonia
Dávala som Škrečuľovi ovsené vločky s čerstvo umytými (ešte mokrými) vlasmi. Vôňa vločiek vylákala Škrečuľa z domčeka veľmi rýchlo. No potom začal vetriť smerom k mojej hlave. Stále sa mu niečo nepozdávalo, až napokon (pre istotu) znova zmizol v domčeku. Premýšľala som čím to môže byť a myslím, že mu asi nezavoňal môj šampón – bola to neznáma vôňa, ktorej Škrečuľo skrátka nedôveroval.
Nakoniec sa mi ho podarilo zavolať naspäť, a opatrne no chvatne si z ponúkaných vločiek bral a jedol.

Štvrtok 6.12.2007 (ráno) – Mikuláš
Aj Škrečuľo dostal mikulášsky balíček (nerozlúsknutý čerstvý arašid, zopár tekvicových semiačok, trocha suchej kukurice a vitamínový drops) zabalený v bielej servítke previazanej prírodným špagátikom. Už bol uložený na denný spánok, keď som mu ho dala do klietky – na najvyššie poschodie, nech si musí trošku zacvičiť, než sa k nemu dostane, takže som zvedavá na rozbaľovanie ;)
No ako som ho chystala, a hlavne, keď som otvorila balíček s arašidmi, ňufáčik ho priam vytiahol z hniezda a hľadal tú dobrotu. Keď v najbližšom okolí nič nenašiel (až hore sa mu tak neskoro ráno nechcelo), postavil sa k mriežke a pýtal. Nakoniec dostal iba bežnú trochu ovsenej kaše. Mikulášsky balíček si nechal na večer.

Piatok 7.12.2007 – Lenivé vončenie
Dnes sa Škrečuľovi výnimočne nechcelo skúmať svet. Keď som ho vyložila, vždy sa snažil zaliezť niekam do kútika a schovať sa tam. Ani o svoju modrú prepravku nejavil záujem. (Ktovie, možno to nejako súviselo s tým, že sme včera priniesli domov dve krásne pieskomilky.) Nakoniec som to vzdala, a preniesla ho naspäť do klietky.

Nedeľa 9.12.2007 – Už zase behá v kolese
Bola som trocha znepokojená Škrečuľovym pomerne pasívnym správaním. Dokonca ani mikulášsky balíček si ešte neotvoril (buď je extrémne lenivý – nechce sa mu liezť až hore, alebo neverí vlastnému ňufáku, že dobrota je blízko, alebo som možno neulahodila jeho chuti – ale pokým si to nerozbalí, nedostane žiadne oriešky – len zrno a zeleninu). Ale keď som išla spať, počula som, ako ktosi behá v kolese. Nevedela som, či Škrečuľo, alebo pieskomily. Tak som sa išla presvedčiť. Pieskomilky obe spali, a Škrečuľo už vyzeral, kto to ešte nespí – vo svojej typickej nenápadnej "skamenenej" polohe v koliesku.

Pondelok 10.12.2007 (ráno) – Aktívne ráno
Keď sme sa ráno opäť stretli, bol veľmi milý. Stále si niečo pýtal, liezol von, na ruky, zháňal niečo dobré pod zub (ale oriešky nedostal – najprv nech sa popasuje s balíčkom ;) ). Skoro sme kvôli nemu zmeškali do školy ;) .

Utorok 11.12.2007 – Hovädzia pečeň je mňam
Varila som hovädziu pečeň (játra). Ako vždy, ponúkla som trocha bielkovín aj Škrečuľovi. Doteraz väčšinou (nad kuracou pečeňou) ohrnul ňufáčik a vrátil sa s výrazom "kvôli tomuto ma budíš?!" do domčeka. No dnes nie. Hovädzia je asi lepšia – pretože hneď vyšiel von a ani si len podľa svojho zvyku neuchmatol dobrotu s tým, že si ju zje vnútri, ale hneď ju začal papať – rovno predo mnou. A potom si vypýtal ešte jeden kúsok. Ten si ale už zjedol v domčeku.

Štvrtok 13.12.2007 – Piesok a váženie
Máme asi týždeň doma mladučkých pieskomilov. Dnes som ich vzala na "výlet" do sklenenej gule – vykúpať sa v piesku. Moc sa k tomu zatiaľ nemali. Ale pri tej príležitosti som skúsila pieskový kúpeľ ponúknuť aj Škrečuľovi. Teda niežeby nemal v klietke stále prístup k piesku v jeho kvetináči, ale povedala som si, že v guli bude mať viac priestoru, aby sa mohol poriadne vyváľať. Chvíľu oňuchával, trochu pohrabal, ale hlavne sa chcel dostať von. Poriadne sa natiahol a aký je dlhý prednými labkami sa zachytil okraja a vytiahol sa von. Šikovný Škrečuľo ;).
Pri tej príležitosti mi napadlo, že ho zvážim. Guľu aj so škrečkom som postavila na kuchynskú váhu a potom som už len odrátala hmotnosť gule bez škrečka. Škrečuľo váži rovných 174g.

Piatok 14. 12. 2007 – Vianočné fotenie
Dnes sa Škrečuľovi veľmi von nechcelo. trochu pobehal po hale, ale snažil sa skôr niekde zašiť za topánky (prípadne do topánky ;) ). Zatiaľ som nachystala zátišie a aby mi tam aspoň chvíľu vydržal, kým ho odfotím, do prostred som mu dala tri celé orechy – jeden sčasti rozlúsknutý. Keď som Škrečuľa položila k objektu, hneď sa pustil do orecha a s veľkým záujmom ho hneď jedol. Kúsok si ešte odložil do vaku – a keď som mala fotiek už vcelku dosť, rozbehol sa s úlovkom zase do úkrytu. Ale nepustila som ho, radšej som ho vrátila zase do klietky – nech si svoj "nákup" vyloží tam.  (Obrázky sú na podstránke Škrečuľove hračky.)

Sobota 15. 12. 2007 (cez deň) - pomaranč
Jedla som pri klietke pomaranč. Odrazu len vidím, ako sa Škrečuľov ňufák ťahá von z domčeka. Skončil až pri mriežke a pýtal. Zdá sa, že Škrečuľo dostal chuť na môj pomaranč – bol naozaj sladký. Tak som mu kúsok dala (ale len malý, aby nemal zažívacie ťažkosti). S chuťou si ho zjedol a vrátil sa do domčeka dokončiť svoj sen.

Sobota 15. 12. 2007 - Vianočné fotenie pokračuje
Chcela som ešte urobiť zopár záberov s adventným vencom. Pripravila som prostredie a vyložila Škrečuľa. Ten začal veniec skúmať svojim ňufáčikom (ako vždy a všetko), a skôr než som sa stihla nazdať, už si aj uchmatol jednu ozdobu (medovníčkovú) a pustil sa ju chrúmať. Ale nedovolila som mu zjesť celý medovník, to by pre malého škrečka nebolo zdravé.

Sobota 22.12.2007 – Nechajte ma spať
Keď som Škrečuľovi čistila domček, videla som, že má ešte pokrčené ušká – to znamená, že by chcel ešte spať. Preto som ho chcela položiť do jeho modrej prepravky. Ale zdá sa, že sa na rukách prebral a začal zvedavo všetko oňuchávať. Tak som ho nechala zliezť na zem. Ale o chvíľku (po výmene špinavého piesku) som videla, ako sa Škrečuľo schúlený v kúte izby pokúša spať. Pripadal mi ako dáky bezdomovec, tak som ho preložila do jeho prepravky, a tam v kútiku vo svojom sne pokračoval. (Bolo pekné sledovať, ako sa mu zatvárajú oči, ako sa uvelebuje do guličky, alebo ako sa podchvíľou zamrví.)
Myslela som si, že sa o nejaký čas preberie a pustí sa do prieskumu haly, ale dnes sa mu akosi nechcelo. Nakoniec som už aj ja chcela ísť spať, tak som ho musela vybrať, a pustila som ho domov – do klietky.

Utorok 24.12.2007 –  Vianoce
Dnes som Škrečuľa vončila až po polnoci, keď som sa vrátila z polnočnej. Bála som sa, či nebude chcieť hrýzť šnúru od stromčeka, ale vôbec si ju nevšímal. Zdá sa, že sa mu vôbec nechcelo vstávať. Tiež som už bola po dlhom dni unavená, tak som mu len vymenila piesok v kútiku a vrátila som ho do klietky. Ale namiesto bežnej dávky zrniek do misky, dostal dnes vianočný balíček – zmes s kukuricou, slnečnicovými semienkami, kúsok vlašského orecha, otvorený búrsky oriešok, tekvicové semienka – to všetko zľahka zabalené v bielej servítke.

Streda 25.12.2007 –  Škrečuľo ostáva sám doma (s babičkou)
Dnes sme cestovali na prázdniny k babke. Škrečuľo ostal doma, hádam sa o neho babička postará.

Nedeľa 30.12. 2007 – Vianočný stromček
Po návrate domov som Škrečuľa hneď večer pustila pobehať si. Bolo to vlastne prvýkrát, čo videl stromček. Zdá, sa že stromček Škrečuľa zaujal, Veľmi pekne ho skúmal, ovoniaval, dvíhal sa na zadné a pozeral sa hore do koruny stromu. Preskúmal ozdobné "balíčky", ktoré boli naaranžované pod stromčekom. Bolo mi ľúto, že nemám po ruke foťák, pretože by to určite boli veľmi pekné zábery. 

Rýchly ako blesk
Keď Škrečuľa sledujem, vždy sa pohybuje pokojne a pomaly. Dnes, keď sa dosýta vynačudoval nad stromčekom, zase sa začal zašívať za čižmy, či do topánok. Vzala som si ho na ruky, no o chvíľu už sa vybral zase dolu na zem. Pozorovala som ho, kam ide a on mi zašiel za chrbát. Čakala som, z ktorej strany vyjde, ale asi využil moment, keď som sa práve pozerala na druhú stranu a utiekol mi z dohľadu. Pretože, keď som už stratila trpezlivosť a otočila som sa, už dávno za mnou nebol. Našla som ho ukrytého medzi košíkom a prepravkou. Tváril sa pri to "strašne nenápadne". ;-)

Cukrová repa 
Kým sme boli u babky, našla som na poli cukrovú repu. Tak som ju Škrečuľovi ponúkla. Hneď (cez deň) vyšiel z domčeka a hľadal, čo to tu tak vonia. Vždy keď dostane kúsok repy, odnesie si ju do domčeka, kde ju veselo obhrýza.

Utorok 1.1.2008 –  Skúmame novinky 
Dnes sa vo výbehu Škrečuľo skryl do rúry z papiera. (Do roliek od toaletného papiera sa už dávno nezmestí, ale dala som mu do výbehu dlhšie rúrky od baliaceho papiera – stočnené voľnejšie, takže sa tam bez problémov vojde.) Bolo smiešne sledovať, ako sa rúra pohybovala, keď v nej lozil, či skúšal hrabať do boku. Nakoniec z nej vyliezol škrečok ;)
Potom našiel tenisovú loptičku (odporúčam vám skúsiť dať tenisku do výbehu). Skúmal ju, oňuchával, skúšal na ňu vyliezť. Pekne si tým cvičil koordináciu pohybov a zároveň bolo zábavné sledovať, ako sa snaží tú novinku pochopiť. ;)
Na záver preskúmal škatuľu s potrebami pre pieskomily. Vyzbieral zbytky sušeného kalerábu (sušená zelenina je pre škrečka aj pre pieskomily naozaj dobrota), pokúšal sa prehrýzť k zrnu, zahryzol do papierovej rolky, hrabal v rohu škatule.
Keď som jedla sušené figy, prišiel si kúsok vypýtať (ale asi len raz, alebo dvakrát si odhryzol).
Nakoniec vliezol pod moju mikinu a uložil sa tam k odpočinku. Nanešťastie som potrebovala zmeniť polohu, takže som ho vyrušila a on "urazene" utiekol.

Streda 2.1.2008 -  Premiestňovacia škatuľka
Keďže neviem odhadnúť, kedy sa chce Škrečuľo vrátiť do klietky, tak som sa rozhodla, že ho naučím na škatuľku, ktorá ho domov vždy prenesie. Keď už má klietku upratanú a ja som ochotná ho tam vrátiť, dám mu jednu konkrétnu škatuľku do výbehu. Ak do nej vlezie, vždy ho hneď prenesiem k otvoreným dvierkam klietky a on si vlezie domov. Dnes sme to skúšali tretíkrát. Ale dnes som trocha chaosila. Po upratovaní v domčeku som mu klietku nasadila naopak, takže mal nielen dvierka vzadu – pri stene (takže som sa k nim logicky nemohla dostať ani ich nejako jednoducho otvoriť) , ale mal svoje bývanie otočené (vrchné poschodie bolo opačne než spodok). To znamená, že som mala v rukách v malej otvorenej škatuľke nepokojného škrečka a popri tom som sa pokúšala manipulovať s klietkou, aby som ho, v rámci výcviku, do jen mohla "hladko" pustiť. Bola to "zábava" a ešte sa len uvidí, či som týmto počinom Škrečuľov výcvik na prenášaciu škatuľku celkom nepokazila.

Štvrtok 3.1.2008 – Schováva sa u mňa
Dnes sme si so Škrerčuľom vyslovene užívali vzájomnú blízkosť. Teda nie som si istá, ako to vnímal on, ale ja som si rozhodne užívala ;) Keď som ho vybrala z klietky, mala som ho chvíľu na rukách, sediac na zemi so skríženými nohami. Škrečuľo chvíľu po mne lozil, až nakoniec sa uložil v medzierke medzi mojimi zohnutými kolenami a tam sa rozhodol odpočívať. Keď som po čase musela zmeniť polohu (ľahla som si na zem), zaliezol mi pre zmenu pod košeľu a tam čosi hľadal. Stále do mňa drgal ňufáčikom, až nakoniec sa pokúsil pomôcť si zúbkami, akoby sa mi chcel prehrýzť do boku ;oĐ To som už košeľu odhrnula a pozrela sa na neho, čo to robí... a on si pre zmenu vliezol na druhú stranu a znova chvíľu ňuchal, skúmal, tlačil ňufáčikom... až nakoniec jemne zahryzol. Neviem, čo mal dnes na mňa takú chuť ;D

Piatok 4.1.2008 – Pod stolčekom
Dnes Škrečuľo skúmal nový stolček, ktorý sme nechali v hale. A presne podľa môjho odhadu sa uložil v jeho rožku a odpočíval tam.
Keď som si ho potom vzala na ruky (práve som jedla chlieb so syrom), vypýtal si kúsok syra a v mojom lone si ho s chuťou zjedol.
Do prenášacej škatuľky vošiel úplne bez problémov, takže dúfam, že môj včerajší chaos nenarobil väčšie škody.

Streda 9.1.2008 – Spoločné ráno
Dnes ráno Škrečuľo stále chodil po klietke a niečo zháňal. Aj sa postavil k mriežke, na miesto, kde vždy niečo dostane a pýtal. Ponúkla som mu zmes krmiva, ale nevzal si (tak som mu ju nasypala do misky). Mala som chlieb so salámou, a keď tak  úpenlivo pýtal, dala som mu ovoňať kúštiček salámy, ale to nebolo ono. Ondrejko práve jedol jogurt, tak som mu dala obliznúť z neho – oblízal mi prst a ešte som mu pridala, ale z toho oblizol už len trošku. Zato keď som mu dala na zvyčajné miesto (na najvyššom poschodí) kúsok cukrovej repy, hneď ho aj pratal do domčeka. Potom sa hneď vrátil po mrkvu (odniesol si oba kúsky) a ešte hľadal, kde čo je. nakoniec sa (konečne) pustil do vianočného balíčka. Mocoval sa s ním hodnú chvíľu, a potom ho potkýnajúc sa vliekol do domčeka. Bolo zábavné sledovať ho pri tejto námahe. Cestou sa mu z balíčka vysýpali zrnká, ale to nič, hádam si ich zase niekedy pozbiera ;)

Nedeľa 20.1.2008 – raňajky
Ako každé ráno, dala som Škrečuľovi trocha zo svojej ovsenej kaše. Dnes som si do nej pridala aj oriešky a keď Škrečuľo zjedol vločky, ešte čosi pýtal. Tak som mu jeden oriešok vybrala. Neschoval si ho hneď do vaku, ale najskôr pooblizoval mlieko a zvyšky vločiek a až potom si ho vzal domov.

Streda 23.1.2008 – nevídaný hlad?
Keď som ráno prišla do kuchyne, našla som Škrečuľa, ako súrne zháňa niečo pod zub. Dokonca sa chystal obhrýzať tyčinku, ktorá mu tam nedotknutá visí už... niekoľko mesiacov.  Keď ma uvidel, čakal, že dostane niečo odo mňa. Nasypala som si teda na dlaň zrniečka a ponúkla som mu. Vyberal si samozrejme len tie najlepšie, ostatné vysýpal labkou na podstielku. Potom som mu dala ešte nejaké vitamínové granulky a proteínový drops. Ale kým som mu to podala do klietky, vyšiel von (z klietky) a sám sa rozhodol hľadať, kde je čo. Na rukách som mu ešte dávala tekvicové zrnká, suché ovsené vločky, kúsok vlašského orecha. Ale už som videla, že je nejaký nervózny a kamsi sa hrozne ponáhľa. Hneď som pochopila, že si chce úlovok zaniesť domov, a tak som ho nasmerovala do klietky. Nemýlila som sa. Ponáhľal sa do domčeka, vyložil nákup a hneď bol zase na prieskume klietky, kde by čo ešte našiel. Zdalo sa mi, že hľadá ovocie. Zelenina nám práve došla a posledné jablko sme zjedli včera, ale našla som ešte kus cukrovej repy, tak som mu kúsok odrezala. Vrhol sa na ňu skutočne nadšene ;) Potom ešte dostal niekoľko kúskov šošovicovej vňate, čo som mu vypestovala.  Nakoniec mal ešte ovsenú kašu, ktorá medzitým vychladla na vhodnú teplotu.


Piatok 25.1.2008 – Nová škatuľa na skúmanie
Vo výbehu som mu dnes dala "novú" škatuľu. Rozkladala som mu ju až keď bol vypustený, a hneď som ho ňou zaujala. Prišiel opatrne preskúmať, čo mu to tam prišlo. Najprv oňuchal papierové rúrky, no nevliezol do nich. Potom dôkladne preskúmal ňufáčikom škatuľu zvonka (verím, že mu priniesla kopu nových vôní – bola to škatuľa od ovocných štiav, ktoré včera priniesol ocko z obchodu). Potom sa odvážil aj dovnútra a dôkladne ju preskúmal zvnútra. Nakoniec usúdil, že je bezpečná a uložil sa na odpočinok.

Váženie
Asi po hodine som ho zobudila, lebo som už chcela ísť spať ;D Vzala som ho opatrne na ruky a po chvíli vložila do gule s pieskom (zdalo sa mi, že nutne potrebuje okúpať sa ;) ). Tá bola položená na váhe, takže som hneď zistila, že mi nepribral, ani veľmi neschudol (myslím, že 2g hore dolu sú v norme ;) ), váži presne 172g. V guli som ho trošku poposýpala pieskom, keďže nejavil záujem o samostatné kúpanie. No Škrečuľo sa natiahol a bez problémov sa vytiahol von (ešte s posypaným chrbtom – budem musieť zametať ;) ).
Domov z prechádzky sa vrátil s pomocou prenášacej škatuľky. Nie som si istá, či to chápe a vliezol do nej s úmyslom vrátiť sa do klietky, alebo naopak nechápe a len chcel preskúmať, čo je to zač.

Upratovanie a apgrejdy ;)
Už mal v domčeku dosť veľký neporiadok, tak som mu musela upratať. Viem, že sa mu to nebude páčiť, ale čo sa dá robiť. Trocha jeho starých perín som mu odložila, vyhodila všetku podstielku (aj s bobkami a žiaľ aj so zvyškami zásob, len zopár čistých vzácností, ako kúsok prosa, zrnko kukurice, hrášok a oriešok som mu nechala), vymenila piesok v kútiku kam chodí na potrebu. Potom som mu tam prihrnula piliny z inej časti klietky (nech sa doma cíti ako doma ;) ) a ostatnú časť klietky som vysypala novými pilinami. Ale urobila som "apgrejd", v časti klietky som nasypala hrubú vrstvu pilín (nech môže chlapec hrabať), do ktorej som mu ukryla zmesku tých najlepších semien (okrem obilných zŕn hodne slnečnice, pridala som zopár tekvicových zrniek a otvorený búrsky oriešok. Aby nebol na mňa priveľmi naštvaný, že nemá čo jesť (špajzku som mu dokonale vyčistila), naplnila som mu aj misku – dostal obilné zrnká, vitamíny, proteíny a po dlhom čase sezamové semienka. Bola som zvedavá, ako zareaguje. Po návrate do klietky takmer netrafil domov. Už z diaľky cítil oriešky a tekvicové zrnká zahrabané v pilinách. Nakoniec podľa svojho zvyku prešiel najprv na poschodie a ňufáčik ho neomylne priviedol k miske so sezamom. Tak sa mu potešil, že si ani nenapchal vaky ale hneď niekoľko zrniečok zjedol. Potom zišiel na prízemie a pustil sa do hľadania orieškov. Vlastne skôr by sa dalo povedať do vyberania – jeho ňufáčik ho celkom neomylne doviedol rovno k úlovku. Prvé tekvicové zrnko hneď zjedol. Ostatné si napchal do vaku a odniesol domov. Ktovie, ako prežíval zmeny v domčeku – to som nevidela. Ale o chvíľu už bol zase vonku, skontrolovať, čo je nového.

Nedeľa 27.1.2008 - Prevažovanie v ruličke
Vo výbehu mal Škrečuľo dlhú paierovú rúrku. Rozhodol sa, že si do nej vlezie, ale von sa mu akosi nechcelo. Keď už to trvalo pridlho, opatrne som jeden koniec rúrky nadvihla. Škrečuľo sa zaprel labkami, aby nevypadol a driapal sa vyššie. Takže keď prečiel cez stred, kde bola rúrka podopretá, tá sa mu prevážila a on sa bral zase na druhú stranu - hore. Po niekoľkonásobnom prevažovaní sa rozhodol, že stačilo, a vyliezol z rúrky spodnou stranou.

Streda 30.1.2008 - Hladkanie na rukách
Dnes sa Škrečuľo nechal neobvykle dlho pestovať na rukách a hladkať. Vôbec sa odomňa neponáhľal preč. Samozrejme, keď som ho vrátila do klietky, prvé vliezol do svojej toaletnej jamky (kvetináča s pieskom) a dôkladne si upravil uhladenú srsť.

Piatok 8.2.2008 - Pokus s toaletou
Veľa som počula o podstielke z buničiny - Asan. Ale nemám odvahu priniesť domov 10l balenie. Rozhodla som sa vyskúšať náhradné riešenie z toho, čo som našla doma. Do kútika, kam chodieva v domčeku som mu pod zvyčajnú vrstvu piesku prychitila aj kúsok buničiny, uvidíme, čo sa bude diať. Na druhý deň som videla, že si Škrečuľo vymenil rohy. Do rohu s buničinou si nanosil zásoby a do toho, kde mal predtým špajzku zase chodí na WC. Keď som mu rohy vymenila, znovu chodil čúrať do toho bez buničiny. Odvtedy mu zase dávam len obyčajný piesok. (Ale rozhodla som sa, že mu plastovou škatuľkou vystužím oba rohy. Len musím počkať, až sa mi nejaká voľná naskytne.)

Sobota 23.2.2008 - Škrečuľo je šikulka
Minule som písala, ako som škrečuľovi ukryla najobľúbenejšie zrniečka do pilín. Odvtedy to tak robievam častejšie. A vždy ich neomylne nájde. Okrem toho mu občas pripnem sušené jabĺčko na vrch klietky, aby si musel trošku zacvičiť na rebríku. Do rána vždy zmizne, takže hoci často Škrečuľa nevídam cvičiť, viem, že si občas dá do tela - minimálne preto, aby sa dostal za svojimi obľúbenými dobrotami.

Pondelok 25.2.2008 – Škrečuľove nové ihrisko
Ondrejko vyrobil Škrečuľovi nové ihrisko z rozkladacej škatule a nejakých ďalších kartónových súčastí. Urobil mu tam rôzne prechody, poschodie (z kusa lepenky), schodíky (z rolky od papierových utierok a špajlí) , pridal škatuľku od čaju dotvorenú rôznymi otvormi, tunel z umelohmotnej skladačky a drevenú prevažovaciu hojdačku. Ku škatuli pristavil hrantík s trávou a do boku (na úrovni poschodia) vyrezal otvor, do ktorého zasunul lávku, čo mala Škrečuľa priviesť z klietky ponad hrantík s trávou až na ihrisko. Keď bolo všetko nachystané, už sme museli len počkať na Škrečuľa, kým sa zobudí.
A nesklamal nás. Z klietky som ho síce musela vybrať ja a položila som ho na pripravenú lávku na tráve. Škrečuľo cestičku prijal a prešiel ňou priamo na poschodie pripraveného ihriska. Všetko v škatule preskúmal a dôkladne oňuchal. Často prechádzal cez skladačkový tunel, vliezol do škatuľky, hrabal v rohu... Skrátka všetko dôkladne preskúmal a zdá sa, že ihrisko prijal za svoje. Dokonca, po skontrolovaní celej izby, keď sa rozhodol, že je čas na odpočinok, znova sa vrátil do ihriskovej škatule, vliezol do malej škatuľky od čaju a po menších úpravách sa uložil tam. Musel si najprv podľa svojich predstáv zväčšiť vchodový otvor. Takže som ho hádam po prvýkrát videla niečo hrýzť (okrem jedla). Musím priznať, že mu to šlo veľmi šikovne, zubami ako nožnicami odkrajoval kúsky kartónu, až kým nebol s veľkosťou otvoru úplne spokojný.

Streda 11.3.2008 - Koniec
Dnes ráno som našla Škrečuľa schúleného pred domčekom. Nevedela som odkedy tam je a prečo nešiel spať do domčeka, ale keď sa nechýbal ani na zavolanie, ani na vôňu vločiek, a keď som spozorovala, že ani nič z ponúkaných dobrôt na poschodí nezmizlo, začalo mi to dochádzať. Škrečuľo má problémy, pravdepodobne dnes v noci ani nebol hore, aby sa najedol a napil. Vzala som ho na ruky a chvíľu bezradne hladkala. Takmer sa nehýbal, len po chvíli ma odrazu uhryzol (prvýkrát v živote, doteraz ma jediný krát zúbkami jemne upozornil, keď som ho otravovala). Samozrejme som ho hneď zobrala k veterinárovi, aj keď, priznám sa, pochybnosti, či to ešte vôbec má zmysel boli veľké. Veterinár mu dal nejaké injekcie (na doplnenie tekutín, nejaké antibiotiká a ešte čosi). Doma som Škrečuľka na radu veterinára zahrievala lampou (keďže sa nehýbal, nevie sa zahriať sám) ale už sa neprebral.
Cez víkend Škrečuľa pochováme v záhrade u babičky.

Škrečuľko, bolo nám spolu dobre. Ďakujeme za všetky chvíle, ktoré sme spolu mohli prežiť.





A tu je Škrečuľov virtuálny kamarát Zúbok. Adoptovala som si ho na http://bunnyherolabs.com
Môžte sa s ním trocha pohrať - pobehať  na koliesku, ponúknuť jahodu...
.
TOPlist 
 
TOPlist